��������

Bratislava, Marenčin PT 2012
Preklad Jozef Zelizňák

Je ospalé horúce leto a juhovýchodom Švédska otriasla séria nezvyčajne krutých vrážd. Vrah sa za zvukov bubnov sústredene pripravuje na ďalšiu úlohu… Čo spája ženu upálenú v repkovom poli so zavraždeným a oskalpovaným starnúcim politikom? Čo poháňa vraha k brutálnym činom?

Do rúk čitateľov sa dostáva ďalší bestseller Henninga Mankella (1948) – jedného z  najprekladanejších švédskych autorov. Preslávil sa najmä sériou detektívnych románov o komisárovi Kurtovi Wallanderovi, ktorá vďaka BBC získala aj filmovú podobu. V slovenčine doteraz vyšli Číňan (2009), Nepokojný muž (2010), Vrahovia bez tváre (2011). Falošnú stopu kritici označujú za najlepšiu časť tejto série. Hoci nepatrím k nadšencom tohto žánru, túto detektívku s prvkami psychologickej drámy som si naozaj vychutnala. Komisár Kurt Wallander má ďaleko od neomylných a  dokonalých vyšetrovateľov. Snaží sa zorientovať v  spleti nepriamych dôkazov, stôp a indícií, pričom každé zazvonenie telefónu môže priniesť správu o ďalšej vražde. Dni presiaknuté ospalou letnou atmosférou sa postupne menia na dramatické preteky so sériovým vrahom. Mankell sa nesústreďuje iba na hľadanie vraha, ponúka vyvážený a pútavý príbeh. Objektívna optika rozprávača okrem vyšetrovania poodhaľuje aj čo-to zo súkromia postáv, čím každý člen vyšetrovateľského tímu získava jedinečný rozmer. V príbehu má tak svoje miesto nespavosť, kruhy pod očami, strach a  zhnusenie, rúcajúci sa osobný život, rodina či  priateľstvo. Sparné leto na juhu Švédska je v ostrom kontraste s  autorovou rozprávačskou skratkou, dynamikou a striedaním optík.

Autor dokáže čitateľa vtiahnuť do deja a spoločne s ním hľadať odpovede na otázku, čo sa s dnešným svetom deje, kto je skutočnou obeťou a či je vôbec možné násiliu zabrániť.