ղľáԾ
Filozofický životopis Hannah Arendtovej
Elisabeth Young-Bruehlová
Hannah Arendtová – Z lásky k svetu
Preklad Pavol Lukáč, Adriana Komorníková, Petra Šimkovičová
Básne H. Arendtovej preložila Viera Prokešová, časť korešpondencie podľa nemeckých originálov preložil Milan Matiaška
Bratislava, AGORA 2004
Edícia Životy a idey
Americká profesorka filozofie z Wesleyan University Elisabeth Young-Bruehlová sa podujala na neľahkú úlohu, keď sa rozhodla napísať životopis svojej bývalej učiteľky, filozofky a politologičky Hannah Arendtovej. Nejde o biografiu v zvyčajnom slova zmysle, ale o filozofický životopis. Po dôkladnom preštudovaní množstva dokumentárnych materiálov autorka zachytáva intelektuálny rast tejto mimoriadnej ženy. Jej intelektuálny profil prepája s profilom politickým a predovšetkým aj ľudským. Pred čitateľmi tak vystupuje plastický portrét Arendtovej – mysliteľky, občianky, ženy. Autorka poukazuje aj na viaceré protirečenia osobnosti svojej bývalej profesorky, najmä na istý rozpor medzi jej politologickou jasnozrivosťou, či chápaním filozofie ako aktívnej, činorodej – a medzi jej samotárstvom, osobnou zdržanlivosťou a rezervovanosťou voči politickým stranám, až úzkostlivým chránením svojho súkromného intelektuálneho priestoru. Bruehlová zároveň načrtáva aj širší kontext intelektuálnej mapy Európy aAmeriky 20. storočia. Osud nemeckej, neskôr americkej filozofky židovského pôvodu umožňuje nahliadnuť do osudov viacerých nemeckých intelektuálov, ktorí boli nútení pre svoj pôvod emigrovať zNemecka pred nacistickým režimom.
Na dokreslenie Arendtovej detstva použila autorka zápisky, ktoré si o Hannah robila jej matka do osobitného zošita. Veľmi zavčasu sa unej prejavil hudobný talent, výborná pamäť, ale svojrázna povaha. Podrobne zaznamenáva rodinnú atmosféru poznačenú predčasnou smrťou otca. Arendtovská rodina žila niekoľko generácií v Königsbergu, v meste I. Kanta, kde Hannah chodila do školy (navštevovala aj prednášky z kresťanskej teológie u Romana Guardiniho, študovala gréčtinu a latinčinu, bola nadšenou obdivovateľkou Goetheho, výbornou znalkyňou nemeckej literatúry, autorkou viacerých básní). Študovala v Marburgu, Freiburgu, Heidelbergu a postupne narastal jej záujem o „židovskú otázku“. Kniha približuje situáciu nielen na nemeckých univerzitách v20. až 30. rokoch minulého storočia, ale skicuje aj celkovú dobovú kultúrnu a politickú klímu v Európe a neskôr aj v Amerike.
Na jednej strane bola Arendtová samotárska, ale na druhej strane mala vždy veľa dobrých priateľov, s ktorými si vymieňala filozofické a politické názory, nadväzovala pevné väzby. To, že Arendtová pokladala priateľstvo za základ života, dokumentuje autorka knihy množstvom zachovaných listov, resp. iných písomných materiálov, spomienok arozhovorov (z filozofov boli jej blízkymi priateľmi K. Jaspers, W. Benjamin, spisovateľ H. Broch, teológ P. Tillich aďalší). Osobitnú pozornosť venuje autorka dlhodobejšiemu a intenzívnemu vzťahu s filozofom M. Heideggerom.
Pod vplyvom politických udalostí a na základe skúseností, ktoré filozofka získala počas svojich pobytov vo viacerých častiach Európy a Ameriky, venovala sa čoraz viac politologickým analýzam, zhrnula ich najmä v diele Pôvod totalitarizmu. Okrem „židovskej otázky“ sa po 2. svetovej vojne zaoberala najmä možnosťami nového usporiadania Európy. Arendtová si aj v najkritickejších chvíľach dokázala zachovať pozitívny postoj voči svetu – amor mundi – teda lásku k nemu, takisto sa usilovala nachádzať vysvetlenie (a riešenie) pre zložité sociologicko-politologické javy. Vždy sa dokázala ubrániť dogmatizmu a bola kritická voči oslepujúcemu fanatizmu, nacionalizmu a rasizmu. Dodnes si zasluhujú pozornosť jej návrhy na federatívne usporiadanie dvojnárodného štátu s rovnakými právami pre Židov aj Arabov, dodnes môže byť podnetné to, ako sa zasadzovala za židovsko-arabskú spoluprácu, varovala v súvislosti so zakladaním štátu Izrael pred šovinizmom akéhokoľvek druhu.
V tomto filozofickom životopise autorka ukázala vývin filozofky, publicistky, politologičky od špekulatívneho mysliteľstva k chápaniu filozofie ako praktickej disciplíny, ktorá môže a má čo naprávať na svete. Bola to cesta od kontemplácie k činorodej spoločensko-politickej angažovanosti, k aktívnemu postoju voči svetu, ktorý Arendtová – napriek všetkému – stále milovala.
Filozofický životopis Hannah Arendtovej v nijakom prípade nie je oddychovou literatúrou, od čitateľa si vyžaduje istú filozofickú erudíciu, myšlienkovú pripravenosť. Takto pripravenému čitateľovi ponúka obohacujúci intelektuálny zážitok zo stretnutia s mimoriadnou ženou, ktorú možno zaradiť medzi popredné osobnosti minulého storočia.
Etela Farkašová
