ղľáԾ
Hannibalis ad portas!
Ross Leckie: Hannibal
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2003
Preklad Oto Havrila
Autor románov stematikou staroveku azbierok básní, pôsobiaci na univerzite vKanade ako učiteľ literatúry akreatívneho písania, nám ponúka dielo zobdobia púnskych vojen medzi Kartágom aRímom. Vich centre sa odohrávajú osudy slávneho kartáginského vojvodcu ageniálneho vojenského stratéga Hannibala. Hľadiac do očí vlastnej smrti azániku svojho národa rozpráva príbeh plný krvi anenávisti. Sme svedkami jeho víťazstiev ajeho prehier na bojiskách v Hispánii, Itálii, Afrike av jeho duši.
Na spomínanú krv anenávisť vHannibalových spomienkach nás pripravujú jeho vlastné slová aneklamú. Rozprávač ich vníma, prežíva akoná bezprostredne avojensky. Rovnako ich aj podáva čitateľovi - bez príkras a okolkov ako hlavu na podnose. Vtomto smere sú veľmi dôležité prvé kapitoly o Hannibalovom detstve, vktorých možno sledovať psychologickú motiváciu jeho neskorších činov. Rimania sú pre malého Hannibala nepriateľským národom: neplnia sľuby aberú, čo im nepatrí. Od malička privyká aj krutému a neľútostnému zaobchádzaniu sčlovekom oddaným záujmom Kartága. Hannibal je teda vykreslený vsúčinnosti skonkrétnym prostredím, pričom v jeho profile hrá dôležitú úlohu aj pevnosť rodinného puta. Posolstvo knihy je vtomto ohľade veľmi výrazné. Autorovi sa podarilo z paradoxného spojenia rodiny a vojny vytvoriť spojenie logické. Láska kotcovi, žene asynovi, ale najmä ich strata, vybičujú jeho nenávisť voči Rímu. Tá dosahuje vrchol po smrti milovanej ženy avtýchto miestach knihy priam cítime vodcovské odhodlanie Hannibalovej vôle, chlad jeho srdca, rýchlosť jeho mysle. Autorovi neuniklo ani prepojenie rodinných súvislostí so súvislosťami kultúrnymi aspoločenskými. Hannibal bol zrodiny panovníka vtedajšej mocnosti ajeho svet nebol ohraničený múrmi rodinného domu, ale hranicami vtedajšej civilizácie. Vysoké postavenie vodlišnej kultúre znamenalo teda aj celkom iné vnímanie sveta aľudského života. Odlišnosť kartáginskej anašej kultúry reprezentuje Hannibalov grécky učiteľ Silénos. Táto zrážka dvoch kultúr, dokreslená výrokmi zPlatóna, nepatrí vdiele medzi najrozvinutejšie línie, ale medzi najinšpiratívnejšie určite áno.
Román Hannibal je dobrým čítaním, najhodnotnejšie sú však nastolené psychologické, filozofické akultúrne otázky. Smutný, tragický príbeh vnútrajednej znajvýraznejších historických osobností sleduje tiež krivku vývinu mocnosti, založenej na chamtivosti astrachu. Práve tieto nadčasovo platné vyústenia historicky presne zasadeného románu sa prihovárajú aj k súčasnosti.
Zuzana Hašková
