ղľáԾ
Erik Šimšík debutoval zbierkou experimentálnej poézie Monorezeň & stereozemiaky. óԾ (obe Drewo srd, 2014) je autorovým prozaickým debutom obsahujúcim tri novely: óԾ, Dávaj pozor nobličky, Ѳñ.
Ich jednotiacim tematickým prvkom je pocit neúplnosti nenaplnenia postáv, nespokojnosti so životom. V ostrom kontraste sa tu ocitá korporátny svet pars pro toto vyjadrený priestorom „plnom kójí plných ľudí“ mumifikovaných uniformitou, stereotypom, karierizmom neviazané putovanie naprieč Európu so stanom, batohom prostou túžbou byť. Nespokojnosť sa v jednotlivých prózach transformuje do rozličných podôb pohybu.
V úvodnej rovnomennej próze možno tento pohyb definovať ako neúspešný pokus o útek zsvojím snom. Martin tuší, čo by ho v živote mohlo napĺňať, neodhodlá sa však ku konkrétnemu činu. Naopak, stáva spredmetom nevyhnutnej konfrontácie s opačnými predstavami jeho partnerky Petry. Hegemóniu vo vzájomných vzťahoch postáv možno interpretovať ako pocit nadradenosti vlastných záujmov predstáv o živote.
ó Dávaj pozor nobličky je pohyb vyjadrený útekom do snovej roviny predstavuje fantazmagorické reťazenie premenlivých udalostí, postáv, kreatúr rozličných podôb časopriestoru. Hlavná postava je pozorovateľom ľudí nstanici, citlivo vníma bezprostredné okolie necháva sa unášať, hľadajúc identitu stratenú v uniformite davu. Základná dejová línia je v podstate jednoduchá: útek. Ten je, paradoxne, jediným pevným bodom príbehu funkčne vystavaným nprincípoch sna gravitačným stredom, z ktorého udalosti voľne plynú, cez ktorý sa opätovne vracajú k samotnému zdroju sna.
ʰó Ѳñ je v kontexte predošlých textov ich logickým vyústením po obsahovej aj formálnej stránke. Predstavuje konkrétnu cestu po konkrétnych miestach s jediným cieľom: uniknúť, jedinou nevyhnutnosťou: vrátiť sa. Príbeh je vyrozprávaný vo forme veršov neviazaných voľných ako cesta samotná. Rozprávanie vsadené do strofických foriem sfunkčne prelína v prítomnom minulom čase. V prózach óԾ Dávaj pozor nobličky zas autor programovo štylizuje rozprávanie do prítomného času, akoby sdej odohrával v momente nášho čítania. Využitý prézent funkčne dotuje naráciu patričnou dynamikou, to najmä v spojení s prelínaním perspektív viacerých postáv.
