ղľáԾ
Básnik aprozaik Miroslav Búran je nielen autorom zbierok poézie anoviel pre dospelých čitateľov, ale venuje sa aj tvorbe pre deti. Vminulom roku vyšla jeho debutová detská knižka Katkine dobrodružstvá.
Autorkou ilustrácií je Ivana Vargončíková. Jej kresby sa priam vznášajú vo víre snov afantázie. Obálka knižky žiari veselosťou apestrosťou, až má čitateľ chuť na príbehy vnútri ako na farebné cukríky. Myslím si, že si na nich môžu spomocou rodičov „pochutnávať“ už päťročné deti. Obálka je aj veľmi príjemná na dotyk.
Táto prozaická knižka sa delí na pätnásť kapitol. Ako už napovedá názov, hlavnou hrdinkou je osemročná školáčka Katka. Vyniká odvahou adobrosrdečnosťou a nezištne pomáha svojim priateľom – plyšovému potkanovi Ferovi, starému kocúrovi Archibaldovi atúlavej mačke Maci smalým synčekom Murkom, ktorí utekajú pred nepriaznivými životnými podmienkami, – nájsť skutočný prívetivý domov.
Na začiatku vhupneme rovnými nohami do deja vďaka chvíľkovému rozprávaniu vprvej osobe jednotného čísla. Neskôr nastupuje tretia osoba jednotného, prípadne občas množného čísla. Dej príbehu ozvláštňuje personifikácia (plyšová hračka a zvieratá rozmýšľajúce ahovoriace ako ľudia) či pomoc nadprirodzenej bytosti (škriatok – dievča menom Vločka).
Dôležitú úlohu tu zohráva jazda na bicykli ahlavne na kolobežke (obľúbenom Katkinom dopravnom prostriedku, na ktorom sa vozí iso svojimi priateľmi). Príbeh je teda dynamický, nie je to však road movie, ale „cycle path movie“ so špecifickým obsahom a atmosférou. Čitateľ sa tu dočká dobrodružstva anapätia, no okrem vdnešnej dobe takého moderného „action“ knižka Katkine dobrodružstvá ponúka ináhľad do obyčajného života – do vzťahov, rozhovorov, starostí... Vpríbehu je veľa ukážok pekného správania, spolupatričnosti arodinnej harmónie. Katka svojim rodičom dôveruje aoni, hoci sú veľmi starostliví, dávajú svojej jedinej dcére aj primeranú voľnosť. Priateľská astarostlivá Katka berie plyšového potkana Fera izvieratá ako ľudí. Keď sa naje, nezabúda nakŕmiť aj mačky. Starého kocúra Archibalda volá „pán Archibald“, až kým si nepotykajú, amá ho rada ako kamaráta, čo je pre neho veľká radosť po ústrkoch, ktoré zažíval vrodine, kde bol nútený dlhý čas žiť. Rovnaké je to aj s „plyšákom“ Ferom.
Nie je tu núdza ani ovtipné momenty, napríklad keď Archibald hovorí omačkách alergických na ľudí alebo keď Kačka (Katka) poznamená, že by rada bola kačkou avedela lietať.
Vknižke sa objavuje aj vzťah autorky (pani Zuzany) ajej diela (plyšového potkana Fera), ktorý pripomína vzťah matky adieťaťa.
Miroslav Búran rozhodne disponuje talentom vtiahnuť čitateľov do svojich príbehov. Anielen deti. Pri čítaní Katkiných dobrodružstiev som sa pristihla, že stále zvedavo očakávam, ako sa bude príbeh vyvíjať ďalej, hoci detstvo mám už dávno za sebou. Napokon, autor svoj rozprávačský talent prejavil aj vo svojich knihách pre dospelých.
Putovanie Katky ajej priateľov má šťastný koniec. Svoje šťastie naozaj našli. Čitateľ však tajne dúfa, že sa dočká aj pokračovania tohto príbehu aznova sharmonickým koncom. Tak, ako to vrozprávkach už býva.
Miroslav Búran: Katkine dobrodružstvá
Banská Bystrica: Signis, 2021
