ղľáԾ
Alessandro Baricco: Homér, Iliada
Bratislava, Kalligram 2006
Preklad Diana Farmošová
Allesandro Baricco patrí medzi Jeden zԲDzľúԱší účý talianskych spisovateľov ajeho tvorbu , ktorý nie pozná aj slovenský čitateľ.neznámy ani pre slovenských čitateľov. Vo vydavateľstve Kalligram mu vyšli už tri jeho knihy: Hodváb, Oceán more aTisícdeväťsto. Prostredníctvom jeho najnovšej knihy vslovenskom preklade Homér, IliadaTentoraz sa Baricco rozhodol sprístupniť čitateľskému publiku slávny Homérov epos, ktorý v jehoHomérovu Iliadu, pretože vpôvodnej podobe je nemysliteľné predčíٲť publikuje text, pretože – číٲԾ Iliady by trvalo asi štyridsať hodín. Ztohto dôvodu sa autor rozhodol vynechať niektoré časti eposuAutor vynechal mnoho častí, aby prispôsobil dĺžku textu publiku, nie však celé scény;, tie len zjednodušil avynechal opakovania. Obmedzil aj vstupy týkajúce sa bohov, ktoré brzdili plynulosť deja, uprednostnil hľadanie logiky udalostí, ktorých posledným strojcom je práve človek. Povedané Bariccovými slovami: „Tehly sú teda Homérove, ibaže steny sú jednoduchšie.“ Baricco sa ԲžíԲž vytvoriť pre publikum plynulý dej bez dlhých vedľajších vstupov, ktorý by mal byť blízky potrebám moderného publikaje modernému publiku. Používa živý taliansky jazyk bez archaizmov, hľadá rytmus, plynulý krok, melódiu.
Podľa Baricca vdnešnej dobe opätovne číٲť Iliadu má svoj význam, pretože žijeme roky vojny aIliada je vkaždom prípade príbehom ovojne; „vznikla preto, aby ospevovala bojujúce ľudstvo aaby tak urobila pamätihodným spôsobom, aký pretrvá veky“. Iliada, ako píše Baricco, je monumentom vojny. Napriek tomu tu môžeme spolucítiť pravdu porazených, neutíchajúcu lásku kmieru avôľu byť hlasom nielen samých seba, ale celého ľudstva. VIliade sú to práve ženy, ktoré vyslovujú túžbu po mieri, sú presvedčené, že môžeme žiť vinakšom svete, vo svete bez vojny. Ale ani hrdinovia Iliady nechcú len bojovať; namiesto toho, aby bojovali, rozprávajú. Nekonečné rozpravy predstavujú spôsob, ako sa vyhnúť boju. „Slovo je zbraňou, ktorou zmrazujú vojnu.“ Kým diskutujú otom, ako viesť vojnu, nemôžu bojovať, ato je žԴDzť ich záchrany. Hrdina Achilles povie nakoniec vojne zbohom avolí si život. Podľa Baricca tento príbeh „predstavuje vojnu ako takmer prirodzené vyústenie civilného spolužitia“. Iliada ospevuje krásu vojny, „nepretržité čaro zbraní aobdiv estetickej krásy pohybu vojsk“. Vojna bola pohonom budúcnosti, príležitosťou, počas ktorej človek mohol žiť naplno aopravdivo, bola žԴDzťou, ako zmeniť svoj osud, zistiť pravdu osebe samých. Podľa Baricca vojna aj dnes predstavuje istý druh krásy, je peklom, ibaže pekným. „Ľudia sa odjakživa vrhajú do boja ako nočné motýle, ktoré vábi smrteľné svetlo ohňa.“ Dnes musíme hľadať nové cesty, ako vytvoriť ܳٴčý mier, ako vytvoriť iný druh krásy, „dať veciam silný zmysel bez toho, aby sme ich vystavili oslepujúcemu svetlu smrti“. Mier sa musí stať všeobecným spôsobom myslenia acítenia.
Michaela Geisbacherová
