ղľáԾ
Afrika včera a dnes
Anna A. Hlaváčová: Homo ludens Africanus, Bratislava, Kalligram 2007
Africká maska – neoddeliteľný prvok Európskeho moderznimu, štýlový bytový doplnok, a kedysi, vneurčitej dávnej dobe, súčasť „primitívnych“ afrických rituálov, ktoré dnes predvádzajú už len pre dychtivých západných turistov s videokamerami. Monografia Anny A. Hlaváčovej Homo ludens Africanus s podtitulom Pohľady na predstavenia masiek západnej Afriky, ma vyviedla zlaického aeurocentrického omylu. Táto útla knižka, napísaná na základe autorkinho niekoľkoročného výskumného pobytu v južnej Nigérii v90. rokoch, prináša neuveriteľné množstvo fascinujúcich informácií okultúrach, ktoré sú nám ešte stále takmer úplne neznáme. Dozvedela som sa nielen to, že predstavenie masiek je dodnes súčasťou každodenného života vNigérii, kde plní funkciu chrámu, knižnice, ošetrovne, školy, stánku umenia, súdu avykonávateľa trestu, ale aj to, že vafrickom ponímaní maska neznamená len tvárová maska, ako je to napríklad vantickej dráme. „Maska“ vafrickom poňatí nie je kostým, ale posvätný predmet, vktorom spočíva duch, ajej funkcia je symbolická. Ztoho vyplýva zjavne absurdný fakt, že africké „predstavenie masiek“ sa môže hrať aj bez masiek.
Hlaváčovej metodológia je mimoriadne citlivá na mocenskú dynamiku medzi Afrikou aEurópou, ktorá tradične pristupovala kAfrike spostojom kultúrnej nadradenosti. Jej úvahy sa odvíjajú od nezaujatého pozorovania, počúvania akladenia otázok, ktoré prináša priamočiarym opisným rozprávaním a miestami ilustruje aj priamym prepisom rozhovorov. Dôležitú časť knihy tvoria originálne fotografie autorky. Strategicky významná je aj pozornosť, ktorú venuje okrajovým fenoménom, ako sú napríklad predstavenia masiek detí. Štúdiom takýchto kultúrnych vyjadrení, ktoré sú vsamotnej kultúre podceňované, kniha odhaľuje kľúčové historické súvislosti. Ďalším osviežujúcim prvkom štúdie je ponímanie africkej plastiky nielen ako výrobku ľudových umelcov, ale aj ako tvorby konkrétnych afrických akademických výtvarníkov. Text sa tak vyhne tradičnej európskej kolonizácii afrického umenia, ktoré sa vzápadných múzeách vystavuje zväčša anonymne.
Snáď jediné, čo možno knižke vytknúť, je čiastočná nezrozumiteľnosť pre bežného čitateľa. Taktiež je škoda, že fotografie sa dostali až na koniec knihy, anie priamo do textu (obrazová príloha mala byť pôvodne vytlačená na kvalitnom kriedovom papieri, čo sa neuskutočnilo). Ešte dodám, že knižka by si zaslúžila atraktívnejšiu obálku – zautorkiných fotografií by nebolo ťažké vybrať.
Homo ludens Africanus odhaľuje, že africké predstavenie masiek nie je statické kultúrne dedičstvo, ale dynamický fenomén, ktorý sa vyvíja a adaptuje na nové spoločenské podmienky. Autorka nachádza fascinujúce súvislosti medzi tradičným nigérijským umením, multinárodnými obchodnými značkami, neo-kolonializmom a životným prostredím. Ako píše, naftárska spoločnosť Shell pôvodne obchodovala smušľami, ktoré sú tiež súčasťou tradičného nigérijského umenia masky. Ťažba ropy vdelte Nigeru však spôsobila, že mäkkýš, symbol koncernu Shell, je ohrozený. Takisto sú ohrozené tance masiek vplytkých vodách... Takéto irónie histórie dosvedčujú, že dnes už nie je možné rozdeľovať štúdium ľudskej spoločnosti do sebadôležitých kategórií antropológie, umenovedy, politiky, ekonómie, enviromentalistiky apod. - ato je presne to, čo táto knižka výborne zvláda.
Dobrota Pucherová
