Recenzia
Veronika Čigarská
16.01.2025

Hravá snaha o záchranu slnka

Čínsky autor a ilustrátor Zhu Chengliang je známy tvorbou obrazových kníh pre deti. Pre jeho prácu je charakteristická inšpirácia čínskou kultúrou, ktorú formou obrazových kníh šíri ďalej za hranice. Autorkou textu obrazovej knihy Nech to slnko nespadne je Guo Zhenyuan.

Kniha bola ocenená prestížnymi medzinárodnými cenami vrátane Zlatého jablka na Bienále ilustrácií Bratislava, francúzskej ceny Le Prix Bernard Versele a prestížnej čínskej Wenjin Book Award, ktorú udeľuje Národná knižnica Číny. Obrazová kniha vyniká schopnosťou sprístupniť astronomický jav, akým je pohyb slnka, prostredníctvom jednoduchého, no vizuálne bohatého príbehu, ktorý sa približuje detskému chápaniu. Vďaka svojej kvalite a univerzálnemu posolstvu bola kniha preložená do viacerých jazykov vrátane češtiny, španielčiny, francúzštiny a angličtiny, čím umožňuje deťom po celom svete objavovať krásu a poetiku čínskej kultúry.

Optikou detského adresáta

Príbeh tejto výnimočnej obrazovej knihy je celkom jednoduchý a vhodný pre najmenšie deti v predčitateľskom veku. Je v ňom obsiahnutý naivný, no o to úprimnejší záujem zvieratiek o záchranu slnka pred jeho západom. Rámcuje ho východ slnka, ktoré počas dňa dvakrát zmizne, raz pre mraky a búrky, druhý raz pri západe na konci dňa. Intenciou zvieratiek je slnko udržať čo najdlhšie na oblohe, aby sa pod jeho hrejivými lúčmi mohli bezstarostne hrať. Táto situácia pripomína detskú zvedavosť a vynaliezavosť. Zvieratká pre záchranu slnka urobia čokoľvek: vtáčiky ho priviažu lanom, opica sa ho pokúsi zachytiť palicou, veveričky podoprieť žaluďmi, mačka sa ho pokúsi zastaviť pazúrikmi, no všetci neúspešne. Keď slnko zapadne, rozhodnú sa vyhrabať ho zo zeme. Táto činnosť ich však natoľko unaví, že zaspia. Keď sa ráno zobudia, slnko znovu na oblohe svieti a zvieratká sú spokojné, že sa im spoločný pokus vydaril a zo zeme „vykopali slnko”. Príbeh citlivo zachytáva naivný, no láskyplný pohľad detí na riešenie problémov. Zvieratká predstavujú nevinnú a úprimnú snahu urobiť všetko pre to, čo je pre nich dôležité; ide o vlastnosť, ktorá je blízka práve detskému nazeraniu na svet.

Obrazová dramaturgia

Vizuál knihy je pri vnímaní príbehu nezastupiteľný. Prostredníctvom celostránkových ilustrácií, kde text ustupuje do úzadia, získava malý čitateľ priestor na aktívne objavovanie významov a emócií postáv. Ilustrátor umne využíva cestu slnka po oblohe od jeho východu až po západ, čím malého čitateľa plynule vedie kompozíciou príbehu. Kopec, kde sa zvieratká hrajú, slúži ako centrálna scéna a dramatický prvok, ktorý prirodzene formuje napätie. Slnko sa z východu postupne šplhá na oblohu, pričom jeho trajektória symbolicky odráža nielen tok času, ale aj vývoj emócií zvieratiek. Konflikt prichádza popoludní, keď sa slnko začne z kopca gúľať smerom nadol a príbeh sa zdramatizuje snahou zvieratiek zastaviť ho. V závere sa príbeh završuje vtipnou pointou, ktorá jemne prepája svet fantázie a reality. Zvieratká si myslia, že svojou snahou a kopaním „zachránili“ slnko, zatiaľ čo čitateľ vie, že ide o prirodzený astronomický jav. Tento hravý nesúlad v perspektívach, umocnený ilustráciami, vytvára pre malých čitateľov priestor, aby sa pousmiali nad rozdielom medzi vnímaním zvieratiek a reálnym svetom, čím sa ďalej posilňuje aj ich schopnosť rozlišovať medzi fantáziou a realitou.

Estetika čínskeho ľudového umenia

Celej obrazovej knihe dominuje červená farba, ktorá kontrastuje so žltým slnkom v pozadí. Ilustrátorovi bola inšpiráciou čínska lakovaná keramika, pre ktorú sú typické sýte, lesklé farby a dekoratívne vzory. Táto farebnosť a ornamentálnosť pripomína tradičnú čínsku kultúru, ktorá sa prejavuje aj v samotných zvieracích postavách. Zvieratá nie sú zobrazené plne realisticky, dekorujú ich ornamenty v podobe kvetov, bodiek alebo čiar. Ilustrátor tieto prvky prevzal z tradičných čínskych hračiek a skulptúr. Navyše zvieratá ako býk, opica a panda odkazujú na symboliku čínskeho horoskopu a priamo spájajú príbeh s čínskou kultúrnou identitou, čo vytvára ďalšie významové vrstvy. Hravosť zvierat sa prejavuje nielen v ich dizajne, ale aj v pohybe. Na niektorých miestach skáču, robia kotrmelce, na iných zas strnulosťou pripomínajú skutočné hračky. Detskému recipientovi bude blízky aj výtvarný štýl. Ilustrátor využil techniku akrylovej maľby s výraznými kontrastmi farieb, ktorú zjednodušil do jednoduchých tvarov. Uvoľnený pohyb štetcom a hrubšie vrstvenie jednotlivých farieb vytvorilo textúry pre štylizované prírodné scenérie, zvieracie postavy a samotnú perspektívu príbehu. Takýto naivizmus výtvarného prejavu je pre detského recipienta vhodný najmä z hľadiska ľahkej orientácie v príbehu a zrozumiteľnosti zobrazených intencií postáv.