��������

Ľudmila Červená: Hudobná kultúra v Banskej Bystrici 1945-2000

Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela – Fakulta humanitných vied 2006

  S vročením 2006, ale reálne na konci roku 2007 vyšla reprezentatívna publikácia, na ktorú môže byť hrdá Banská Bystrica, vydavateľ – Univerzita Mateja Bela, no najmä samotná autorka. Tešiť sa na ňu však môže celá slovenská hudobná verejnosť – autorkou je Ľudmila Červená (nar. 1952), odborná asistentka na Katedre hudby Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici, hudobná historička, publicistka a organizátorka hudobného života. Kniha sa odvíja z jej mnohoročného pôsobenia v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici (1974-1989), no najmä z dizertačnej práce v SAV, v ktorej sa orientovala na danú tému. Výsledkom je pútavá, obrázkovo bohato vybavená publikácia, ktorá plní jednak bádateľsko-historiografickú funkciu, no súčasne je reprezentatívnou publikáciou, hodnou ocenenia najmä zo strany primátora Banskej Bystrice, ale aj celoslovenských hudobných inštitúcií. Bádateľsky, faktograficky, priam precízne, bez vynechania akéhokoľvek detailu dopĺňa iné (napríklad obrazovo-výtvarné) knižné prezentácie, ktoré sa venovali propagácii Banskej Bystrici ako klenotu kultúry, významnému mestskému centru, povstaleckému centru či turistickému východisku do Nízkych Tatier.

  Červenej kniha je ojedinelá v tom, že sa venuje takému špecifickému druhu umenia, akým je hudba, navyše hudobná kultúra vo vymedzenom regióne. A robí to v zložitom a spoločensko-politicky premenlivom čase, akým boli roky 1945-2000.

  V muzikologicky precízne napísanej práci – vrátane použitej literatúry a desiatok prvýkrát uverejnených prameňov, ako sú súborne zverejnené štatistiky a prehľady koncertných cyklov, ale aj repertoár bývalej Opery DJGT a dnešnej Štátnej opery, edičná aktivita a muzikologické konferencie či odborné semináre v regióne atď., bibliografické odkazy, menné registre a slovensko-anglického záver – je prvou kapitola so všeobecnou charakteristikou politických východísk obdobia 1945-2000, následne rozvíjajú tému inštitucionalizácie hudobného života v Banskej Bystrici v povojnovom období, koncertný a divadelný život v premenách desaťročí, ale veľa zaujímavého pripomína autorka svedkom doby i mladej generácii aj o vzťahu hudby a tunajších médií (najmä v nahrávaní hudby činorodého banskobystrického rozhlasu). O jednotlivých hudobných umelcoch a publicistoch regiónu nie je vynechané azda ani jedno meno či profil tých, čo pomáhali hudobnému rozvoju mesta. Zvlášť sú „zmapovaní“ skladatelia a muzikológovia.

  Vďaka takejto sumarizujúcej práci si človek uvedomí, že napriek neustálemu nariekaniu nad kultúrnym stavom dneška, žije Slovensko neobyčajne bohatým vedeckým i kultúrnym dianím a za uplynulé desaťročia vyrástla na Slovensku inteligencia, ktorá pokryla svojou prácou všetky regióny, a to aj v najzložitejších politických časoch (povojnové obdobie, tzv. normalizácia a i.). Je radosťou čítať túto dvestostranovú knihu, s ktorou sa môže popýšiť každá kultúrna inštitúcia mesta. Jediná malá pripomienka: na obale knihy sú členovia Trávníčkovho kvarteta zobrazení ako súbor bábok od Antona Anderleho. Myslím si, že na reprezentáciu takého významného kultúrno-historického centra, akým je Banská Bystrica, sa mohol nájsť aj iný symbol. Trávníčkovci boli síce významným, ale určite nie najvýznamnejším či podnes pretrvávajúcim súborom Banskej Bystrice.

Terézia Ursínyová