ղľáԾ
Kniha Arthura Koestlera Tma na poludnie, jeden znajslávnejších románov opraktikách autoritárskych atotalitných režimov, nie je len o stalinských čistkách arevolúcii, ktorá nakoniec požiera vlastné deti.
„V cele bolo ticho. Rubašov počul len vŕzganie svojich krokov na dlaždiciach. Šesť apol kroka kdverám, kde si poňho prídu, šesť apol kroka koknu, za ktorým sa už skoro celkom zotmelo. Čoskoro to bude mať za sebou. No keď sa pýtal, za čo vlastne zomiera, nenachádzal odpoveď.“
Slová zo stránok knihy Arthura Koestlera Tma na poludnie hovoria oosudoch, prežívaní amyšlienkach človeka odsúdeného na smrť. Oposledných chvíľach života jej hrdinu Nikolaja Salmanoviča Rubašova, fiktívnej postavy revolucionára vhistorických udalostiach, ktoré neboli fikciou; mali svoje zákonitosti aboli reálne. Autor sa po dopísaní rukopisu vroku 1940 čitateľom zveril, že Rubašova a ďalších skladal zosudov viacerých mužov, obetí takzvaných moskovských procesov. Koestler sa s niektorými z nich poznal, napr. s Nikolajom Bucharinom aKarlom Radekom, aknihu venoval ich pamiatke.
Nie je to však vôbec iba spomienka skladením rozlúčkového venca. Skôr apredovšetkým je to stále aktuálna výzva zamyslieť sa nad cestami civilizácie, autoritárskymi atotalitnými režimami, v tomto prípade komunistickými afašistickými.
Zatknutý Rubašov na stránkach knihy o tom všetkom premýšľa, na výsluchoch dokonca diskutuje so svojimi väzniteľmi Ivanovom a Gletkinom. Aoni dvaja medzi sebou. Prvý je chvíľami ,,humanisticky mäkší“, čo vedie spolu sliberálnou demokraciou včase ,,nezrelých más“ ksamovražde revolúcie, apreto Ivanov zmizne. Popravia ho asRubašovom zostáva ,,dôslednejší“ Gletkin, ktorý napokon zostaví obžalobu adielo dokoná.
Vari najstrhujúcejšia časť románu sa odohráva vdlhom dialógu medzi Rubašovom aIvanovom, ktorý príde za obvineným voľakedajším priateľom do cely sfľašou koňaku apohárikom ažiada ho, aby mu vysvetlil, prečo tvrdí, že je sviňa. Rubašov mu okrem iného odpovedá, že dejiny revolúcií akiste ,,nie sú povzbudivým nedeľným čítaním, ale také svinstvo, aké sme dokázali vyrobiť my, ľudstvo ešte nezažilo“. Ivanov mu súsmevom oponuje, že možno má pravdu, ale na rozdiel od doterajších moralizujúcich diletantov ,,my sme prvý raz dôslední“. Rubašov pripomína, že táto dôslednosť viedla aj ktomu, že vpriebehu jedného roka ,,sme nechali umrieť hladom päť miliónov veľkých astredných roľníkov aj srodinami... asi desať miliónov ľudí sme poslali na nútené práce do Arktídy apralesov na východe“ vpodmienkach pripomínajúcich antické galeje. Jediným argumentom na výmenu názorov vpodmienkach ,,revolučnej dôslednosti“ sa stala smrť. Sloboda tlače, prejavu apohybu boli potlačené, akoby nikdy nejestvovala deklarácia ľudských práv.
Ivanov tvrdí, že nikdy vdejinách sa neudialo niečo veľkolepejšie: ,,Sťahujeme zľudstva starú kožu avyrábame mu novú.“ Vytýka Rubašovovi, že má slabé nervy, boli časy, keď ho to ,,napĺňalo oduševnením... a zrazu sa ošívaš ako stará panna“. Rubašov odpovedá: ,,... vidím zjazvené telo tejto generácie, ale nevidím novú kožu.“ História nie je fyzikálny experiment, ktorý sa dá stokrát opakovať.
Na konci Koestlerovho románu Tma na poludnie počuť na chodbe najprv pridusené apotom hlučnejšie bubnovanie. Dvere Rubašovovej cely sa rozleteli, vonku stál obrovitý chlap srevolverom na opasku aúradník v civile, ktorý prečítal z papiera nejaký text. Potom zaznie povel asprievod sa vydá na cestu po chodbách väznice...
Má toto ľudstvo na svojej púti vôbec nejaký cieľ? To bola jedna zotázok, na ktoré by Rubašov ešte rád dostal odpoveď. ,,Štyridsať rokov ho hnali púšťou, pomocou hrozieb a vábenia, s lživým strašením aslživou útechou. Kde však bola tá zasľúbená krajina?“ Vposledných chvíľach uvažuje, že ani Mojžiš nesmel vstúpiť do zasľúbenej krajiny, ale aspoň ju mohol vidieť zvýšky hory, rozprestierala sa mu pri nohách. Rubašova však neodviedli umrieť na horu a ,,kam jeho oko dohliadlo, nevidel nič iné, iba samú púšť atemnotu noci“.
Skvelý román; môžete sa doňho znovu aznovu začítať avždy nachádzate nové pohľady, nové objavy. VParíži sa po druhej svetovej vojne dostalo autorovi triumfálneho privítania od Alberta Camusa, Jeana-Paula Sartra a jeho partnerky Simone de Beauvoire. Vočiach Georgea Orwella išlo o ,,brilantné literárne dielo“.
Anapokon výborná je esej prekladateľa Miloslava Szabóa oArthurovi Koestlerovi a jeho odkaze pre dnešok na posledných 18 stranách knihy, ktorá vyšla vo vydavateľstve Brak. Píše oňom, že ,,bol aje pre mnohých stelesnením osudov Európy 20. storočia, jej kríz, tragédií anádejí...“ Predstavuje ho ako narodeného ,,vasimilovanej židovskej rodine v imperiálnej Budapešti“ apotom ho sprevádza po celej jeho búrlivej životnej ceste, najprv príklonom ktzv. revizionistického sionizmu Vladimíra Žabotinského, cez obdiv, sklamanie arozchod skomunistickým hnutím až po zrod aosudy jeho najslávnejšieho románu Tma na poludnie. Výstižné sú najmä Szabóove slová, že ,,Koestler prostredníctvom svojho románu vyjadril predovšetkým hlboké sklamanie zfašizácie komunizmu“.
Arthur Koestler: Tma na poludnie
Preklad: Miloslav Szabó
Bratislava: Brak, 2023
