ղľáԾ
Mikuláš Maňo Huba: Ideál, skutočnosť, mýtus, Banská Bystrica, Vydavateľstvo PRO 2008
Kniha spodtitulom Príbeh bratislavského ochranárstva vychádza vdobe, ktorú už niekoľko rokov mnohí bádatelia vsúvislosti sotázkami životného prostredia označujú za prelomovú. Aže sa naozaj niečo deje, si dnes môže bezprostredne všimnúť aj inak všedný občan-nevšímavec pri extrémoch v počasí či v cenách benzínu. Aoto tu vlastne ide: nič sa už nedeje „tam vonku“, globálny svet jednoducho zasahuje každého znás, so svojimi plusmi aj mínusmi, aak sa vtomto časovom bode nič ekologicky dôležité aďalekosiahle nepodnikne, potom nastupuje ľudstvo na nezvratnú cestu sapokalyptickým koncom. Vzťah medzi ekológiou aekonomikou však krásne ilustrujú nie tak dávne rokovania vEÚ, kde sa jednoznačne potvrdilo privilégium ekonomiky, darmo budete namietať sargumentmi oprírode, ale aj okultúre, morálke či náboženstve, ztýchto posledne menovaných sa predsa ešte nikto nenajedol... Globálny svet je začarovaný kruh avysokoškolský profesor Mikuláš Huba (nar. 1954) priamo inepriamo ukazuje, že tento svet sa dotýkaBratislavy, aj Kvačianskej doliny, že sa mu nedá vyhnúť, ale dá sa vzdorovať auskutočniť vlastnú, citlivejšiu verziu vzťahov medzi ľuďmi navzájom aľuďmi aZemou. Preto je zrejme prvé slovo znázvu á ako nositeľ vnútornej vízie iviery. Keďže ide ospomienkovú knihu, autorove áy sa konfrontovali so ܳٴčԴDzťdz (ďalšie slovo názvu) druhej polovice 70. rokov arozprávanie uzatvárajú udalosti okolo Novembra´89. Bola to skutočnosť ešte nie globálneho sveta, ale rozdeleného na komunistický akapitalistický blok. Pre vtedajšie Československo to bolo okrem iného aj obdobie veľkých stavieb socializmu anebývalej urbanizácie. Nadhodnocovala sa technicko-priemyselná ablahobytná budúcnosť na úkor žitej prítomnosti akontinuálne akceptovanej minulosti. Príroda aprirodzenosť sa stali pre Mikuláša Hubu aďalších zokruhu jeho priateľov aspolupracovníkov tými vzácnymi až živelne túžobnými alternatívami voči proklamovanému valcu doby. Preto zakladajú vmáji 1977 vMestskej organizácii Slovenského zväzu ochrancov prírody akrajiny (SZOPK) Sekciu pre ochranu ľudovej architektúry apočas dovoleniek či víkendov spolu sdobrovoľníkmi rekonštruujú drevenice, mlyny, ale napríklad aj Kláštor vMarianke. Vroku 1980 zas vzniká Základná organizácia SZOPK č. 6, medzi zakladateľov patrí Vlado Bednár, Július Satinský aTomáš Janovic. Táto dnes už legendárna (tretie slovo názvu je mýtus) organizácia mala oficiálnu existenciu, ale fungovala polooficiálne ako disent, na hranici iza hranicou pravidiel vtedajšieho režimu. Priam kultové sa stalo voktóbri 1987 vydanie knižky Bratislava/nahlas (zostavil Ján Budaj), súboru článkov aštúdií sotvorenou analýzou vtedajších problémov Bratislavy. Jej druhé vydanie zhabala ŠtB, no nelegálne kópie sa šírili vdesaťtisícoch, atak sa stali bratislavskí ochranári naozaj pojmom. Neskôr, 17. novembra 1989 apotom, ich aktivity vyústili vorganizácii pokojných demonštrácií, politických rokovaní avyhlásení, ktoré celoplošne ovplyvnili dejiny aspoločnosť.
Mikuláš Huba uvádza stovky mien, aďalšie ochranárske príbehy, jeho spomínanie tvorí individuálny obraz skolektívnym zvukom, teda predostiera čitateľom tok udalostí videných vlastným vedomím, no včlenených do medziľudského priestoru. Takisto pravdivo bilancuje, niečo však necháva sugestívne doznievať. Text sprevádzajú fotografie aperokresby profesorky Janky Krivošovej, osobitú autenticitu majú prílohy, jednou zperličiek je zaiste list Gorbačovovi... Kniha má, vďaka vydavateľstvu, svojskú architektúru textu aobrazu, spomienok asúčasnosti, autor vnej svynikajúcim zmyslom pre tému odkryl ďalšiu vrstvu našej pamäti sprimeranou dávkou nostalgie ihrdosti, no zároveň sistou dávkou apelatívnosti aj pre dnešný kontext. Na sebe ablízkej generácii ukázal putovanie od áu cez skutočnosť až kmýtu. Avoči ďalšiemu mýtu, mýtu zlatých 60., zas dokázal postaviť fakty azážitky, ktoré svedčia otom, že každá doba má svoju vzácnosť, len ju treba hľadať viných zdrojoch: v60. rokoch to bolo umenie, vďalších desaťročiach vtomto prípade zas ochranárstvo – ekologicko-občiansky aktivizmus. Mikuláš Huba je vsúčasnosti predsedom Spoločnosti pre trvalo udržateľný život, integruje vsebe hlbokú i „povrchnú“ ekológiu, čo je dnes veľmi vzácne adôležité, aaj príkladné pre tých, ktorí sa nezmieria sfloskulou začarovaného kruhu...
Radoslav Matejov
