ղľáԾ
Kam ani sny nedočiahnu
Stephen Hawking: Ilustrovaná stručná história času
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2004
Preklad Anton Šurda, Igor Kapišinský
Neuveríte, ale niektorí intelektuáli postmodernej doby považujú za jediný globálny askutočný problém, pred ktorým ľudstvo vsúčasnosti stojí to, že za 4,5 bilióna rokov vyhasne Slnko! Kým si tu takto pekne píšeme ačítame, bojujeme azmierujeme sa, kupujeme akciové mobily apotom sa nerozprávame, dražie nám benzín a staviame automobilky, sadíme, pílime, rodíme sa, zomierame, Slnko nám starne. Niežeby toto bola hlavná téma Hawkingovej knihy, ale dotýka sa jej, dokonca priamo, principiálne amožno rovnako neuveriteľne...
Vo Vydavateľstve Slovart vyšla druhá kniha od svetoznámeho autora (prvá: Vesmír vorechovej škrupinke (2002)), ktorý svojimi popularizačnými exkurzmi do oblasti teoretickej fyziky, astrofyziky akozmológie už roky približuje najnovšie výskumy ozákladných otázkach existencie sveta, vesmíru ičloveka, atak každá jeho kniha zároveň plní aj funkciu encyklopédie pozoruhodných výkonov moderného myslenia. Zaujímavé, ale čím viac vieme, tým je hlad po nových odpovediach ešte väčší – zrkadlom tejto nenásytnosti môže byť aj to, že Hawking sa stal hviezdou porovnateľnou shocikým zo zábavného alebo hudobného šoubiznisu. Pritom, paradoxne, podstatu jeho popularity tvorí poznanie založené na matematike, logike afyzike, čo sú vedy všeobecne neveľmi populárne... Práve preto treba hľadať korene čitateľskej obľúbenosti aodbornej akceptácie nielen vinformačnej bohatosti naozaj náročných kníh, nielen vtúžbe človeka nadobudnúť dokonalú istotu, ale aj vštylistickej avýkladovej bravúre, ktorá dôsledne strieda koncentrované pasáže soddychovými, znenie fyzikálnych zákonov svysvetľujúcimi interpretáciami. Zahŕňa to vsebe prerozprávanie najdôležitejších veľkých ačiastkových teórií, laboratórnych, exteriérnych, úspešných a neúspešných pokusov azostane miesto aj na trochu umenia – veď Danteho slová opekle: „Odhoď všetku nádej, ty, ktorý sem vstupuješ,“ nachádzame vzmienke ohorizonte udalostí čiernych dier, teda horizonte, ktorý nemôže nič prekročiť, ani čas (s. 124). Hawking nepohrdne iróniou avtipom, povedzme vpestrej kapitole oelementárnych časticiach aaničasticiach píše: „Ak by ste mali stretnúť svoje antija, opatrnosť velí: Nepodávajte si ruky!“ (s. 98) – tí neopatrní navždy skončia so svojím antipartnerom vzáblesku svetla. Typickou zložkou Hawkingových textov sú subjektívne digresie ovlastných cestách pochopenia, ostávkach skolegami, o zákulisí výskumnej práce – jedna takáto klebietka súvisí sobjavom konštantného žiarenia kozmického pozadia, pretože chvíľu vedci zvažovali, že neznámy šum vdetektore vyvolal vtáčí trus (s. 62).
Takýmto spôsobom fyzika ožíva, fotografiami, nákresmi agrafickým stvárnením získava priaznivcov, no pripomínam tiež, že efektnosť podania neuberá zobsahu. No ahodnota obsahu spočíva vtom, ako neprvoplánovo vyplýva znázvu, že ilustruje výsledky dlhoročného výskumu desiatok fyzikov, postupnosť ideí od Newtona, Einsteina, cez kvantové teórie až po teóriu veľkého zjednotenia slabých asilných síl vo vesmíre; rovnako ilustruje to, čo inak patrí do sveta vysokých matematických abstrakcií. Majme na pamäti, že čo Hawking hovorí, je predovšetkým zmes hypotéz, teórií asčasti dokázaných faktov, je to modelvzniku azániku vesmíru, model zákonitostí arozmerov priestoru, model času ajeho správania. Pravda má vtakomto kontexte elastické hranice asám autor, priekopník výskumu posledných fáz života hviezd a čiernych dier, sa tomu ani nebráni – uvedomuje si otvorenosť najväčšej ľudskej problematiky: vysvetliť svet iseba.
Hawkingove trsy údajov ahúštiny teórií rôznych mien aosobností niekedy pripomínajú babylonský nešvár. Sme blízko ku konečnému riešeniu, kformulovaniu teórie všetkého – univerzálneho zákona, kdosiahnutiu vrcholu, no tým vzrastá aj obava, či sa „jazyky“ fyzikov pri vrchole nakoniec nepopletú: ak vychádzame zhistórie ľudstva apozrieme sa naokolo, záver asi nebude šťٲý. Nuž apreto sa asi ani veľmi nemusíme báť, žeby sa niekto dožil múk zamŕzania po vyhasnutí našej najbližšej hviezdy. No tieto sekundárne dojmy aani redakčné chybičky (prvá knižka vtomto smere založila tichú tradíciu) zrejme neodradia nikoho, kto sa chce dať vyprovokovať múdrosťou kvlastným úvahám či víziám bytia, kto chce precítiť nad krásnou knihou doslova intímne chvíle radosti zobjavovania tajomstiev, oktorých sa nám azda ani nesníva...
Radoslav Matejov
