��������

Plzenský rodák, ktorý sa v roku 1980 presídlil do Bratislavy, kde si za čias hlbokej totality založil ilegálne vydavateľstvo CAD PRESS a pod jeho egidou vydal prvé české preklady románov Jacka Kerouaca i preklady zahraničných článkov a štúdií o avantgardnom umení, patrí medzi našich najväčších znalcov dnešného Ruska. „Nepoznám nikoho, kto by túto zem poznal na vlastnej koži lepšie ako on a dokázal by ju tak vierohodne popísať,“ napísal o Krondakovi známy český reportér Jaromír Štětina. Hrabal-Krondak Ruskú federáciu v prvých dvoch dekádach 21. storočia opakovane navštívil, prebrázdil vďaka kvalitným priateľským väzbám na domácich intelektuálov krížom-krážom čarokrásnu prírodu jej pred- i zauralskej časti a svoje bohaté cestovateľské poznatky – do času, kým ruské orgány neodhalili jeho „rozvratnú“ činnosť a z krajiny ho nevyhostili – spracoval zatiaľ v piatich obsažných, opulentne ilustrovaných a dizajnovo adjustovaných „literárno-politologických“ knižných publikáciách. Posledný výjazd do Putinovej ríše sa pisateľovi podarilo uskutočniť takmer ilegálne v roku 2019, teda ešte pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu; potom sa pred ním brány zeme, kde sa „minulosť derie do budúcnosti“ (G. Mesežnikov), definitívne zavreli.

Päť dosiaľ vydaných Krondakových knižných publikácií fascinujúco mapuje potulky kaukazskými horami, arktickou tundrou, sibírskou tajgou, smerujúce od Strednej Ázie k Severnému ľadovému oceánu, resp. na územie medzi Kaukazom a Jamalom. Tri zväzky majú názov Cesta na koniec sveta a späť a podávajú podrobné svedectvo o živote v ďalekých civilizáciách, o ktorých našinec nemá ani potuchy. Pritom autor nepatrí medzi cestovateľov, ktorí pri opise majestátnych prírodných krás východnej ríše podľahnú všadeprítomnej propagande; naopak, nestráca zo zreteľa pochmúrnu realitu krajiny a vo svojich textoch pri každej príležitosti upozorňuje na jej agresívne, koloniálne sa rozpínajúce ašpirácie.

V poslednej knihe Přes Čukotku na Fidži ... a zpět 1 sa autor venuje ceste do najvýchodnejšej časti Európy, povodia riek Volgy a Uralu. V predhovore píše, že v predstave väčšiny ľudí je to len jeden z mnohých ruských regiónov a len málokto vie, že tu okrem Rusov žijú aj iné, celkom odlišné národy so státisícmi, ba až miliónmi príslušníkov. Hrabal-Krondak tieto oblasti dôkladne precestoval a podáva nám zasvätené svedectvo o živote Baškircov, Tatárov, Čuvašov, Udmurtov, Marijcov aj boľševikmi umelo vytvorených Mordvincov, objavuje stopy významných osobností ruskej kultúry a vedy, ktoré sa narodili, žili či pôsobili na Urale, ba v mnohých prípadoch oživuje zabudnuté príbehy či pitoreskné historické udalosti, ktoré majú väzby aj na naše národné dejiny.

O jednej z takýchto málo známych udalostí píše hneď v úvodných kapitolách knihy, keď sa pri vlakovom prejazde v smere na Ural nakrátko zastavil v ukrajinskom Kyjive: v novembri 1941, keď už bola Ukrajina okupovaná nacistickými vojskami, sa prezident Jozef Tiso odhodlal na štátnu návštevu ukrajinskej metropoly, kde si v sprievode ríšskeho guvernéra Ernsta Kocha prezrel aj slávnu Kyjivsko- pečersku lavru. Miestni odbojári sa o návšteve dozvedeli a nastražili v krypte katedrály mohutné nálože, ktoré mali prezidenta spolu s jeho suitou zlikvidovať. Plánovaný atentát sa však nevydaril, Tiso v poslednej chvíli zmenil plán svojej nadchádzajúcej inšpekčnej cesty na východný front, prišiel do chrámu v predstihu a nálože vybuchli až polhodinu po jeho odchode. Po vojne chceli sovietske orgány skazu katedrály zvaliť na nemecké velenie mesta, to však historici, podobne ako pôvod katynskej tragédie, vyvrátili.

Prvou zastávkou na Krondakovej ďalšej ceste sú Čeboksary, metropola Čuvašskej republiky. V meste vraj kedysi pobudol ukrajinský dobrodruh a odeský rodák Ostap Bender, hrdina populárneho románu Dvanásť stoličiek autorov Iľfa a Petrova z roku 1928 (toto klasické dielo sovietskej humornej proveniencie pozná najmä staršia generácia a vysoko si ho vážil aj náš vychýrený aforista Tomáš Janovic). Do Čeboksar sa po krachu boľševického povstania na Slovensku uchýlil aj Antonín Janoušek, neslávne známy vodca tzv. Slovenskej republiky rád (autor sa venuje najmä jeho synom Ottovi a Jaroslavovi, z ktorých ten druhý sa do našich análov zapísal ako jeden z najbrutálnejších vyšetrovateľov ŠtB v 50. rokoch minulého storočia).

Z Čeboksar sa Krondak vydáva na sever, na návštevu posvätnej hory Čumbylata, symbolu národnej identity a viery marijského národa. Nádherné zábery, líčiace obrady obetovania bohom a duchom v úchvatnom prírodnom prostredí, spojené s ukážkami tradičnej ľudovej gastronómie, sú lahôdkou pre stredoeurópske oko. Nasleduje udmurtský Iževsk s múzeom známeho rodáka Michaila Kalašnikova, Jelabuga s rodnými domami maliara Ivana Šiškina a Nadeždy Durovovej, legendárnej ruskej hrdinky napoleonských vojen. V tomto meste skončila svoju životnú púť aj poetka Marina Cvetajeva, má tu hrob, pamätník i múzeum. Odtiaľto pochádzal aj ďalší slávny muž, neurológ prof. Vladimir Bechterev, tragická obeť Stalinovej osobnej pomsty za diagnostiku diktátorovho nervového ochorenia. A nachádza sa tu aj cintorín rakúsko-uhorských vojnových zajatcov, ktorí tu, ďaleko od vlasti, zahynuli v prvej svetovej vojne. V Baškortostane autor obdivuje a podrobne opisuje achunovské menhiry či jaskynný komplex baškirskej Altamiry, v metropole Ufa sa vydáva po stopách Jaroslava Haška a československých légií, v tatárskej Kazani odkrýva začiatok životnej dráhy famózneho ruského basistu Fiodora Šaliapina a opisuje pohnutý osud ďalšieho rodáka, adlátusa cárskej rodiny Grišu Rasputina a sprostredkúva návštevu univerzitného areálu Innopolisu, tatárskej obdoby amerického Sillicon Valley. V mordvinskom Saransku si cestovateľ s prekvapením všimne reklamný billboard, na ktorom herec Gérard Depardieu, idol francúzskej kinematografie a beznádejný Putinov lokaj, v azbuke propaguje výhodné finančné kredity nejakej ruskej banky.

Prúd zaujímavých postrehov, zážitkov a historických faktov dokáže udržať čitateľa, ktorý sa zaujíma o geografické zvláštnosti krajiny, exotické kulinárstvo a raritný opis jej dejinných udalostí, v permanentnom napätí. Hrabal-Krondak ich však nepropaguje s intenciou turistického sprievodcu – jeho stanovisko k súčasnému imperiálnemu Rusku je od začiatku zrejmé. V súčasnosti, keď je krajina Ruskej federácie pre Európana neprístupná, je lektúra cestovateľových kníh obzvlášť inšpiratívna.