Recenzia
Michaela Geisbacherová
24.10.2005

Jana Šialená, zajatkyňa z Tordesillasu - Manuel Fernández Álvarez - O podivnej kráľovnej

O podivnej kráľovnej

O podivnej kráľovnej

Manuel Fernández Álvarez

Jana Šialená – zajatkyňa z Tordesillasu

Bratislava, Ikar 2005

Preklad Martina Slezáková

Profesor Dr. Manuel Fernández Álvarez (nar. 1921 v Madride) pôsobil ako profesor histórie na univerzite v Salamanke, kde sa venoval najmä španielskym dejinám 16. storočia. Je autorom diela 16. storočie a Španielsko Karola V., začleneného ako 19. 20. zväzok monumentálnych Dejín Španielska. Jeho publikáciu Španielska spoločnosť v storočí zlata ocenili národnou cenou za históriu, v ďalších monografiách Filip II. a jeho doba Karol V., cisár človek priblížil panovníkov tohto obdobia. Jeho dielo o kráľovnej Jane (v Španielsku vyšlo roku 2000) si môžu prečítať čitatelia už v šestnástich jazykoch.

V prológu autor vysvetľuje okolnosti, ktoré ho priviedli k napísaniu tohto historického románu. Podľa Álvareza patrí kráľovná Jana k osobnostiam s najpohnutejším osudom v španielskych dejinách. Ako matka šiestich detí ovdovela vzápätí ju odlúčili od detí. Ponechali jej len najmladšiu dcérku, neskôr však takisto musela od matky odísť.

Kráľovnú Janu väznil na hrade v Tordesillase jej vlastný otec, od sveta ju izoloval jej manžel, zamykal ju v komnatách naďalej ju tu nasilu držal aj jej syn. Umrela po strastiplnom živote v osamotení, po tridsiatich rokoch prežívania hlbokých depresií, neustálej úzkosti strachu. Trpela preludmi jej myseľ bola uväznená v tomto trápení, ktoré prerástlo z prvotného nešťastia až do šialenosti. Spočiatku ju ľud nazýval Janou Nešťastnou, neskôr ju premenovali na Janu Šialenú.

Smutný osud kráľovnej Jany s ňou prežíval celý španielsky národ, preto sa stala aj jednou z najpopulárnejších osobností národnej histórie. Takúto priazeň ľudu nezískala vďaka hrdinskému činu, ale preto, že „pre svoju bezbrannosť nedostatok vôle nebola schopná ujať sa úlohy, na ktorú bola z titulu svojho predurčená“.

V úvode Álvarez upozorňuje, že historici na tento záujem verejnosti doteraz nereagovali je málo serióznych vedcov, ktorí sa zaoberajú štúdiom biografie kráľovnej Jany. Práve to sa stalo pre autora výzvou prekážkou zároveň. Prekážkou je nedostatok informácií o kráľovninom každodennom živote, výzvou je práve čitateľ, ktorému možno takto povedať niečo nové, pôsobivo pútavo predstaviť osobnosť kráľovnej Jany zodpovedať otázniky vo vzťahu k nej.

Autor sa už osobou Jany Šialenej zaoberal vo svojich predchádzajúcich dielach, najmä v Súbore dokumentov o Karolovi V. Podrobne analyzoval kráľovnine emocionálne výkyvy, ktoré spôsobili politické problémy.

Už v úvode Álvarez predstavuje „svoju“ Janu tak, že čitateľovi dáva jasne najavo, prečo je preňho táto osobnosť španielskej histórie charizmatická príťažlivá natoľko, že jej venoval celé dielo. Život a osud kráľovnej Jany, úbohej zajatkyne nešťastnej šialenej kráľovnej, ho hlboko dojal. „12. apríla 1555 zomrela v Tordesillase istá čudná žena. Jej smrť nespôsobila žiaden rozruch ... Obyvatelia Kastílie ... možno ani nevedeli, kto vlastne bola táto dáma. Počuli iba rozprávať neuveriteľný príbeh z čias, keď ešte neboli na svete keď celá Kastília ohromene sledovala hrôzostrašné predstavenie zúfalej vdovy, ktorá odmietala pochovať svojho manžela, zosnulého v rozkvete mužnej sily. Vdovy, túlajúcej sa rozľahlou kastílskou náhornou plošinou od mesta k mestu, táboriacej pod šírym nebom vláčiacej so sebou telo nebožtíka... Kto bola tá podivná žena?“

Hoci dal autor svojej knihe románovú podobu, vychádza z historických faktov súvislostí. Kniha je fundovanou, informáciami naplnenou biografiou kráľovnej Jany. Faktografickú hodnotu knihy zvyšuje nielen bohatý menný register, ale aj autorova práca s prameňmi zoznam jeho predchádzajúcich štúdií.  

Michaela Geisbacherová