��������

O podivnej kráľovnej

Manuel Fernández Álvarez

Jana Šialená – zajatkyňa z Tordesillasu

Bratislava, Ikar 2005

Preklad Martina Slezáková

Profesor Dr. Manuel Fernández Álvarez (nar. 1921 v Madride) pôsobil ako profesor histórie na univerzite v Salamanke, kde sa venoval najmä španielskym dejinám 16. storočia. Je autorom diela 16. storočie a Španielsko Karola V., začleneného ako 19. ����20. zväzok monumentálnych Dejín Španielska. Jeho publikáciu Španielska spoločnosť v storočí zlata ocenili národnou cenou za históriu, v ďalších monografiách Filip II. a jeho doba ����Karol V., cisár ����človek priblížil panovníkov tohto obdobia. Jeho dielo o kráľovnej Jane (v Španielsku vyšlo roku 2000) si môžu prečítať čitatelia už v šestnástich jazykoch.

V prológu autor vysvetľuje okolnosti, ktoré ho priviedli k napísaniu tohto historického románu. Podľa Álvareza patrí kráľovná Jana k osobnostiam s najpohnutejším osudom v španielskych dejinách. Ako matka šiestich detí ovdovela ����vzápätí ju odlúčili od detí. Ponechali jej len najmladšiu dcérku, neskôr však takisto musela od matky odísť.

Kráľovnú Janu väznil na hrade v Tordesillase jej vlastný otec, od sveta ju izoloval jej manžel, zamykal ju v komnatách ����naďalej ju tu nasilu držal aj jej syn. Umrela po strastiplnom živote v osamotení, po tridsiatich rokoch prežívania hlbokých depresií, neustálej úzkosti ����strachu. Trpela preludmi ����jej myseľ bola uväznená v tomto trápení, ktoré prerástlo z prvotného nešťastia až do šialenosti. Spočiatku ju ľud nazýval Janou Nešťastnou, neskôr ju premenovali na Janu Šialenú.

Smutný osud kráľovnej Jany s ňou prežíval celý španielsky národ, preto sa stala aj jednou z najpopulárnejších osobností národnej histórie. Takúto priazeň ľudu nezískala vďaka hrdinskému činu, ale preto, že „pre svoju bezbrannosť ����nedostatok vôle nebola schopná ujať sa úlohy, na ktorú bola z titulu svojho predurčená“.

V úvode Álvarez upozorňuje, že historici na tento záujem verejnosti doteraz nereagovali ����je málo serióznych vedcov, ktorí sa zaoberajú štúdiom biografie kráľovnej Jany. Práve to sa stalo pre autora výzvou ����prekážkou zároveň. Prekážkou je nedostatok informácií o kráľovninom každodennom živote, výzvou je práve čitateľ, ktorému možno takto povedať niečo nové, pôsobivo ����pútavo predstaviť osobnosť kráľovnej Jany ����zodpovedať otázniky vo vzťahu k nej.

Autor sa už osobou Jany Šialenej zaoberal vo svojich predchádzajúcich dielach, najmä v Súbore dokumentov o Karolovi V. Podrobne analyzoval kráľovnine emocionálne výkyvy, ktoré spôsobili politické problémy.

Už v úvode Álvarez predstavuje „svoju“ Janu tak, že čitateľovi dáva jasne najavo, prečo je preňho táto osobnosť španielskej histórie charizmatická ����príťažlivá natoľko, že jej venoval celé dielo. Život a osud kráľovnej Jany, úbohej zajatkyne ����nešťastnej šialenej kráľovnej, ho hlboko dojal. „12. apríla 1555 zomrela v Tordesillase istá čudná žena. Jej smrť nespôsobila žiaden rozruch ... Obyvatelia Kastílie ... možno ani nevedeli, kto vlastne bola táto dáma. Počuli iba rozprávať neuveriteľný príbeh z čias, keď ešte neboli na svete ����keď celá Kastília ohromene sledovala hrôzostrašné predstavenie zúfalej vdovy, ktorá odmietala pochovať svojho manžela, zosnulého v rozkvete mužnej sily. Vdovy, túlajúcej sa rozľahlou kastílskou náhornou plošinou od mesta k mestu, táboriacej pod šírym nebom ����vláčiacej so sebou telo nebožtíka... Kto bola tá podivná žena?“

Hoci dal autor svojej knihe románovú podobu, vychádza z historických faktov ����súvislostí. Kniha je fundovanou, informáciami naplnenou biografiou kráľovnej Jany. Faktografickú hodnotu knihy zvyšuje nielen bohatý menný register, ale aj autorova práca s prameňmi ����zoznam jeho predchádzajúcich štúdií.  

Michaela Geisbacherová