Recenzia
Katarína Labudová
03.05.2021

Jedinečnosť ruských ľudových rozprávok

Alexander Afanasjev: Baba Jaga- Ruské ľudové rozprávky

Preklad: Mária Havranová

Bratislava: Albatros, 2020

Vydavateľstvo Albatros nám minulý rok prinieslo farebné vydanie výberu ruských ľudových rozprávok Baba Jaga - Ruské ľudové rozprávky. Moderný preklad Márie Havranovej sprístupňuje súčasnému čitateľovi dvadsaťpäť Afanasjevových rozprávok, ale zachováva magickú ruskú atmosféru klasickej rozprávky.

Alexander Afanasjev, podobne ako bratia Grimmovci vNemecku aPavol Dobšinský na Slovensku, zozbieral v19. storočí šesťstoštyridsať rozprávok, ktoré povyberal zviac ako tisícky textov. Jeho osemzväzková zbierka Ruské ľudové rozprávky vyšla vrokoch 1855 – 1863. Afanasjev pripájal krozprávkam filologické anotácie a analyzoval ich mytologické dedičstvo. Rozdelil ich do špecifických kategórií ako rozprávky ozvieratách, čarovné rozprávky akaždodenné rozprávky, ktoré najväčšmi vystihovali život v Rusku. Ale pretože jeho rozprávky vtedajšia moc považovala za príliš neúctivé voči cirkvi aaristokracii, polícia dala výtlačky spáliť. Afanasjev požiadal opovolenie vysťahovať sa do zahraničia aniektoré zbierky rozprávok, napríklad Zakázané rozprávky, vyšli vo Švajčiarsku. (Haase, The Greenwood Encyclopedia of Folktales and Fairy Tales, s. 7.) Ahoci ruské rozprávky obsahujú aj prvky európskeho rozprávkového dedičstva, mnohé ich črty sú jedinečné.

Ruské rozprávky pozná slovenský čitateľ najmä zostarších vydaní aprekladov Márie Rázusovej-Martákovej (Drevený zámoček, Buvik, 2015) snádhernými ilustráciami Petra Uchnára. Mnohí čitatelia si spomenú na zbierku Div azázrak Michaila Bulatova, ktorú preložila Mária Rázusová-Martáková a sprevádzajú ju nezabudnuteľné ilustrácie Jaroslava Vodrážku (Mladé letá, 1986). Z vydaní Afanasjevových rozprávok spomeniem aj Cárovnú Nesmejanku, (Mladé letá, 1990) a výber Vták ohnivák, ilustrovaných Igorom aXéniou Jeršovovcami zroku 1978. Naposledy sme sa tešili zknihy Mrázik ainé ruské rozprávky, ktoré preložil Ľubor Matejko (Perfekt, 2008) asvojím výtvarným videním ich ozvláštnila Danica Moravčíková.

„Baba Jaga sedela vo veľkom mažiari, tĺčikom sa odrážala, metlou za sebou stopy zametala.“ (s. 25)

Najznámejšie postavy ruských ľudových rozprávok nájdeme aj vnajnovšom vydaní Baby Jagy. Kostej Nesmrteľný, Vasilica Premúdra, ale aj Finist, jasný sokol sú čarodejné rozprávky založené na kontraste dobra azla, skromnosti achamtivosti, pravdy aklamstva. Častým motívom je násilie akanibalizmus, ktorý môžeme chápať ako rozprávkovú metaforu, ale aj ako drsný anaturalistický fakt života vdávnom zbedačenom Rusku.

Zbierka rozprávok Baba Jaga dáva názvom do pozornosti veľmi dôležitú postavu ruských rozprávok. Baba Jaga je striga, ktorá žije uprostred lesa vchalúpke na kuracej alebo stračej nôžke alieta na mažiari anie na metle ako strigy zeurópskych rozprávok. Baba Jaga je odpudivá svojím výzorom akanibalistickými sklonmi: „Baba Jaga vyšla von ahovorí svojej dievke: ‚Rýchlo zakúr pod vaňou aumy moju neter! Umy ju poriadne, chcem si ju dať na raňajky.‘“ (s. 16) Striga vystupuje vmnohých príbehoch amúdre postavy jej vždy preukazujú veľkú úctu. Napríklad krásna Vasilisa, ktorú sprevádza láska jej nebohej matky, príde kBabe Jage po oheň aoslovuje ju babička. Rovnako úctivo sa knej správa aj snúbenica Finista, jasného sokola. Neodstraší ju ani výzor, ani hlasný prejav obávanej ježibaby vchalúpke na stračej nôžke: „Chalúpka sa otočila klesu chrbtom, kdievčine čelom. Dievčina vošla dnu avidí, ako cez celú izbu leží natiahnutá zrohu do rohu baba Jaga, pysky cez bidlo, nos až kstropu. ‚Fuj, fuj, trikrát fuj! Predtým tu nebolo po živej duši ani vidu, ani slychu, ateraz si tu nejaký človek len tak chodí! Kamže máš namierené, dievčinka?‘ ‚Hľadám Finista, jasného sokola, babička.‘“ (s. 91)

Vo výbere sú milované rozprávky ako Mrázik, Zlatá rybka a Cárovná žabka, oto väčšmi očaria ostatné, veľmi vtipné apoetické príbehy. Rozprávka Sedem Simeonov je o siedmich bratoch, ktorí prefíkane unesú cárovu dcéru. Hlúpy Ivanko sa vrovnomennej rozprávke zbaví nenávistných bratov,získa krásne kone auháňa domov „dopiť pivo apomodliť sa za bratov.“ (s. 82)

Poetický jazyk ruských rozprávok je plný láskyplných zdrobnenín: „chlebíček,“ „olejček“ (s. 17) atypických zvratov: „Napokon sa uzmierili apotom spolu všetci šťastne žili, dobre sa mali achmáry zdomu vyháňali.“ (s. 189) Ornamentálne ilustrácie Oľgy Zakisovej sú, podobne ako rozprávkové príbehy, založené na kontrastoch svetla atmy aponúkajú čitateľovi vstup do mágie afantázie.