ղľáԾ
Okrem iného...
Pavol Garan: Jednotlivec (Trochejský kôň), Košice, Vydavateľstvo DALi 2009
Knižku mi daroval Pavol Garan, našťastie, lebo zobálky zmizol – keď ju držíte, palcom zakrývate meno autora. Napriek tomu Garan nepatrí kbásnikom, ktorých máte po prečítaní jednoducho pod palcom auž vôbec nie vmalíčku. Môžete ho mať vpaži, ale tým oneho prídete aprídete odosť veľa... Chcem tým okrem iného povedať, že sa mi nepáčila obálka. Ailustrácie: vždy som rád, ak má naša pôvodná poézia vknihách aj nejakú tú ilustračnú čiarku navyše okrem čiarok vo vetách, ale tieto machule mi vyslovene prekážali auž vôbec mi nesedeli stextami. Chcem tým okrem iného povedať, že autorovi textov niet veľmi čo vytknúť. Debutoval výbornou básnickou zbierkou Smrť zahroteným prstom (2007) aJednotlivec je v zmysle kvality kontinuálny. Tvorivé východiská má Garan vnašej artistnej lyrike (Válek, Mihálik, Kondrót, Urban, Puchala a i.), ideové vo filozofujúcich básnikoch (M. Milčák, Jurolek ai.), charakter lyrického subjektu zas pramení vbarbarskej generácii ajej grupačovskej verzii. Chcem tým okrem iného povedať, že dobrý básnik dovoľuje určiť rozdiel medzi východiskami avlastným prínosom. Na základe rôznych pomerov tohto rozdielu sa dnes dá definovať každý autor akaždá autorka slovenskej poézie. VGaranovom prípade tu hodnotovo pozitívne vystupuje vyváženosť, čo ho profiluje ako tradicionalistického lyrika, ktorý sústredenou reflexiou spracúva aktuálne zážitkové kurikulum. Chcem tým okrem iného povedať, že sústredenou reflexiou spracúva aktuálne zážitkové kurikulum asi každý druhý básnik, ale Garan svojou úprimnou či úprimne predstavovanou autenticitou vťahuje čitateľa do vnútornej dynamiky subjektu. Práve táto ostenzia vprítomnom čase, osudové JA tu ateraz, tá možnosť pre čitateľa zdieľať prítomnosť subjektu apredovšetkým možnosť uveriť mu ajeho monológu odvíjajúceho sa po veršoch, ktoré riadok po riadku znamenajú sebaobjavovanie, čitateľské objavovanie aobjavovanie nových významov, to je špik kostí Jednotlivca. Chcem tým okrem iného povedať, že dané objavovanie priamo súvisí so základnou apodstatnou funkciou poézie, teda: ak má mať poézia nejaké miesto vumení, kultúre, spoločnosti, všeobecne včloveku, potom musí vlastnými prostriedkami dokázať samú seba, špecifický modus operandi, aký nenájdeme nikde inde. Garanovi sa to darí aj tým, že básnické šansóny, tragédie atragikomédie završuje viazaným veršom. Podobne to robíPeter Bilý, ale jeho poéziu badateľne degeneruje stúpajúce autorské sebavedomie. Garan je však skromný: pri zemi snadhľadom. Chcem tým okrem iného povedať, že jeho poézia nie je písaná, ale komponovaná, apokiaľ ide ointonačný cit, potom to je už teraz pán básnik! Prvá časť knihy Revolver aneha obsahuje básne vo voľnom verši shravými tonickými arýmovými väzbami, Jednotlivec pozostáva zrispetov a Balada ako vášeň zosemveršových rond. Prvú adruhú časť akceptujem bez jediného mäkkého f, tretia časť mi vadí už zprincípu, ztoho, že rondo vo veršoch malého slabičného rozsahu (6-5 slabík) príliš rýchlo segmentuje myšlienku: je to také tralala tralala ako pingpong, no niekoho práve toto melodické frázovanie môže okúzliť. Garan sa pre svoj estetický naturel postavený na viazanosti verša už vyskytol a vyskytne vdiskusiách osúčasnom verši, ojeho voľnej či viazanej realizácii. Chcem tým okrem iného povedať, že diskusie či v súčasnosti voľný alebo viazaný verš, sú sračky. Keď je niečo veršom, je tým pomenovaná ԲDzť takejto „reči“ voči próze či bežným prehovorom. Aje jasné, že viazanosť signalizuje tendenciu ktradícii, voľnosť verša zas tendenciu kmodernejšej tradícii, vyplýva ztoho dnes azda niečo vývinovo dôležité? Ide predovšetkým o posúdenieadekvátnosti celého básnického prejavu, ouznanie faktu, že dnes koexistuje množstvo poetík, ktoré môžu slobodne a presvedčivo existovať vo svojej výnimočnosti. Uberať jednej pridávaním druhej je smiešna piesočková hra na kritikov ana vedcov. Poéziu, ak už, treba vedieť, aGaran ju vie. Občas mi však celkové pesimistické, utrápené tematické ladenie siskrami irónie asebairónie viazaná forma kolembavo ľúbivou trochejskou metrikou už len zbytočne presálala. Chcem tým okrem iného povedať, že darovanému Trochejskému koňovi sa síce nemá pozerať na zuby, ale pozrieť trochu na trochej? Prečo nie!
Radoslav Matejov
