ղľáԾ
Známy slovenský spisovateľ Anton Baláž využil formu rozhovoru na priblíženie individuálnej osobnosti aprofesionálneho pôsobenia známeho lingvistu aliterárneho teoretika prof. Tibora Žilku. Po obsahovej stránke sú rozhovory viacvrstevné. Vnázve knižky sa uvádza, že základnou otázkou existencie apôsobenia prof. T. Žilku je dvojitá identita. Táto intencia vpodstate vystihuje obsah knižky. Prof. T. Žilka pochádza zmaďarskej rodiny, jeho životné osudy ho zaviedli do maďarského kontextu, zktorého vyšiel, ale asi väčšinu svojej profesionálnej aktivity odvádzal vslovenskom prostredí. Názov knižky by azda mohol do určitej miery iniciovať predstavu okonfliktom vzťahu aproblémoch medzi Žilkovým pôsobením vmaďarskom a slovenskom prostredí. Osobne si myslím, že sa vknižke tieto konflikty objavujú len veľmi málo. Prof. Žilka, aspoň ako som ho poznal, je človek veľmi prispôsobivý, ľudsky tolerantný, nevyhľadávajúci konflikty akéhokoľvek charakteru, apreto sa mu darilo prakticky celý život pôsobiť voboch kultúrnych kontextoch. Je akceptovaný vo vedeckom iľudskom priestore, atak mohol aj zastávať rozličné funkcie najmä vpedagogickom prostredí. Je samozrejmé, že sa určité problémy dotkli aj jeho osobnosti, zväčša však išlo okonflikty, ktoré vyvolávala doba, najmä jej politický charakter.
T. Žilka je veľký znalec maďarskej islovenskej literatúry, treba však zdôrazniť, že je človek Európan, pretože sa veľmi dobre orientuje aj vširšom európskom literárnom kontexte. Jeho vedeckou dominantou ja lingvistika, najmä štylistika, ktorej sa, ako sám spomína, najčastejšie venoval na rôznych pracoviskách ako pedagóg, ateória literatúry. Vo všetkých oblastiach je dodnes vysoko akceptovaný vedeckou ipedagogickou obcou.
Vo vede sa azda najvýraznejšie prejavil ako znalec aspolutvorca teórie literárnej komunikácie aj ako semiotik a jemný interpret literárnych diel.
Dialógy medzi Antonom Balážom aprof. T. Žilkom sú obsahovo nasýtené, dokonca neraz až presýtené, ale nemajú veľkú dynamiku. A. Baláž kladie otázky, ktoré nie sú provokačné, ale práve naopak, vytvára nimi priestor pre siahodlhé vysvetľovanie, atým sa do určitej miery stratila práve spomínaná dynamika. Niekedy som mal dokonca dojem, že ani nejde odialóg, ale skôr oprezentáciu názoru či faktov prostredníctvom kratšej prednášky či interpretácie literárneho textu. Nemyslím si však, že je to chyba. Dialógy medzi A. Balážom aT. Žilkom si môže prečítať akýkoľvek čitateľ. Ako som naznačil, sú viacvrstevné, ale vzhľadom na skutočnosť, že sa dotýkajú veľkého množstva postáv ašpecifického pedagogického avedeckého prostredia, budú ich so záujmom aazda aj diskurzívne čítať tí čitatelia, čo problematiku, oktorej sa vnich hovorí, poznajú aazda ju aj osobne zažili.
Časové radenie rozprávania má jednoduchú časovú štruktúru. Rozhovory sa začínajú narodením T. Žilku vroku 1939 vmaďarskej rodine v dedinke Plášťovce, pokračujú jeho detstvom, ktoré prežil vŠahách, po súčasnosť, keď síce ešte vedecky pôsobí, ale už je vdôchodku.
Osobný život ajeho profesijné pôsobenie sú veľmi pestré, takže, nech si vknižke nájde každý čitateľ to, čo ho zaujíma. Ja môžem spomenúť len niekoľko azda dôležitých momentov. Strednú školu absolvoval v maďarskom jazyku, ale slovenčinu ovládal už vtedy veľmi dobre, takže neprekvapuje, že na vysokú školu prišiel do Bratislavy, študoval slovenčinu amaďarčinu na FFUK, kde sa stretával smnohými vbudúcnosti známymi slovenskými spisovateľmi avedcami rôznej orientácie. Občas sa dostal na kratšie obdobie do Budapešti či na študijný pobyt do Prahy a obe prostredia na neho veľmi pôsobili najmä ich veľkou kultúrnou vyspelosťou.
Po rôznych peripetiách sa dostal do Nitry, kde pôsobil vKabinete literárnej komunikácie, ktorý vznikol vroku 1968, neskôr na katedrách slovenského jazyka, slovenskej literatúry či na iných pracoviskách. Ako sám spomína, jeho vedecký rast ovplyvnili najmä: J. Mukařovský, M. Bachtin, J. Lotman, F. Miko aA. Popovič, teda štrukturalizmus anapokon tvoriaca sa teória literárnej komunikácie, ktorej sa stal spolutvorcom.
Vknižke sa nachádza relatívne veľké množstvo literárnych interpretácií zväčša prozaických prác slovenských, maďarských či českých tvorcov, ktoré poukazujú na jeho obľúbených autorov, medzi ktorých patril neskôr najmä jeho osobný priateľ Pavol Strauss.
V priestore krátkej recenzie nie je možné zaoberať sa podrobne veľmi rôznorodým pôsobením prof. Žilku, ale treba dodať, že prednášal na viacerých miestach vEurópe, pričom ako prednášateľ bol veľmi častým hosťom práve vmaďarskom prostredí.
T. Žilka sa na podnet A.Baláža často zmieňuje aj opôsobení jeho rodinných príslušníkov, najmä manželky Marty, ktorá taktiež pôsobila v Nitreako teoretička (rozhlasovej hry) apedagogička.
Rozhovory A. Baláža s Tiborom Žilkom, ktoré vyšli pod názvom Dar abremeno dvojitej identity, sú podnetom najmä pre čitateľov, ktorí sa chcú podrobnejšie zoznámiť sosobnosťou apôsobením prof. Žilku, ale aj pre čitateľov, ktorých zaujíma atmosféra nitrianskeho kultúrneho prostredia, najmä viazaného na fungovanie rozličných štruktúr dnešnej Univerzity Konštantína Filozofa.
Ladislav Čúzy
Anton Baláž: Dar abremeno dvojitej identity
Rozhovory sTiborom Žilkom
Bratislava: Literárne informačné centrum, 2021
