ղľáԾ
Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Ježiš Nazaretský, Trnava, Dobrá kniha 2007. Preklad Jaroslav Cepko
Oproti publikácii Úvod do kresťanstva je tento titul zpohľadu autora aktuálnejší. Písať ho začal Joseph Ratzinger roku 2003, no dokončil ho až Benedikt XVI., pričom si treba uvedomiť, že ide oprvý diel (podtitul: Od krstu vJordáne po premenenie) projektu osobného hľadania Ježiša ako historicky zmysluplnej ahodnovernej postavy cez interpretačné sondy do evanjelií. Text písaný esejistickým štýlom charakterizuje najmä úvahovosť, čím pôsobí prístupnejšie aj pre širšie vrstvy čitateľstva. Vkontexte súčasnej knižnej produkcie, ktorá okolo Ježiša pre trhovú úspešnosť neustále nafukuje bublinu nových anových tajomstiev asenzačných odhalení, pôsobí pápežovo dielo triezvo a seriózne. Východisko má vevanjeliách av celej Biblii, metodologicky ide ponad historicko-kritickú metódu ku kánonickej exegéze, teda k čítaniu „jednotlivých textov Biblie zhľadiska jej celistvosti“. Ukazuje sa, že práve Ježiš je garantom tejto celistvosti ahľadanie Benedikta XVI. sa sústreďuje na sceľovanie historického Ježiša sJežišom viery. Priepasť medzi nimi patrí kzdrojom súčasných divokých, špekulatívnych, domýšľavých verzií chápania života, učenia aúčinkovania Ježiša Nazaretského avedie ktvorbe nových mýtov. Kexaktným predpokladom analyticko-interpretačných kontemplácií pridáva pápež vprvom rade vieru, vieru vJežiša ako Božieho Syna, Učiteľa aVykupiteľa, zjavovateľa Boha Otca, toho, ktorý sním zotrváva vdialógu ako nikto pred ním apo ňom – ztváre do tváre.
Desať kapitol knihy sa viaže k určujúcim udalostiam amomentom Ježišovho verejného účinkovania aich stvárneniu vštyroch evanjeliách: ku krstu, kpokušeniam na púšti, kohlasovaniu Božieho kráľovstva, kreči na vrchu oblahoslavenstvách, kmodlitbe Otče náš, kvoľbe dvanástich apoštolov, krozboru podobenstiev, kobraznosti Jánovho evanjelia, k udalosti premenenia Ježiša na vrchu Tábor až kvýpovediam Ježiša osebe, ovlastnom synovstve ajedinečnej úlohe vo vzťahu človeka a Boha. Vkaždej kapitole ide predovšetkým oodhaľovanie súvislostí Ježišovho života so Starým zákonom, sneskoršími výkladmi, ale aj zkonkrétnymi historickými udalosťami, zdôvodňovanie príčin jeho učenia aposlania, atakisto oargumentáciu jeho trpiteľského osudu. Za autenticky ježišovské napríklad pápež označuje spojenie Ježišovej kenózy (zrieknutie sa seba samého) aslávy, vktorej sa zjavil po ukrižovaní aaj tej, ktorá súvisí sdruhým príchodom na tento svet. Takisto vyzdvihuje univerzálnosť anadčasovosť jeho poslania, cez Jánovo evanjelium ho stotožňuje snebeským chlebom či so samotným Životom...
Práve Ježiš je hlavnou postavou týchto adventných dní, dní radostného očakávania – zvykneme vravieť, že patrí knašej kultúre anašej civilizácii, mnohí ho majú prečítaného, múdro dokážu zhodnotiť pre aproti, atak si neraz žijeme vpresvedčení, že už sme sa všetkého dočkali. Benedikt XVI. však môže svojou knihou znovu inšpirovať zmysel čakania, podnietiť sviežu a zásadnú otázku, vzbudiť nádej.
Radoslav Matejov
