ղľáԾ
S picturebookmi sa za posledné roky roztrhlo vrece. Formát určený primárne pre deti predškolského veku už dávno presahuje svoju cieľovú vekovú kategóriu. Pôvabné picturebooky sú ukážkou ilustrátorského umenia a slovných hier, oslavou pútavých mikropríbehov a vizuálnej krásy, stávajú sa okrasou knižníc, cestou do dobrodružného či tajomného sveta pre deti i dospelých.
Niektoré z nich majú až filozoficko-meditatívny charakter a sú odtlačkom akýchsi životných právd či čara jednoduchosti okamihov, iné napĺňajú skôr dobrodružné zameranie alebo vzdelávací charakter. Súčasné picturebooky sú rôznorodé v takmer všetkých aspektoch a túto rozmanitosť výborne ilustruje aj nová kniha holandskej autorky Marije Tolman ádz ž.
Príbeh o malom snaživom žvi sa odohráva v lese plnom uponáhľaných zvierat, kde každý čosi neustále robí, hľadá, zbiera. „Deduško, môžeš nám ešte raz porozprávať rozprávku z náhlivej doby?“ spýta sa jedného dňa najmenší z početnej ježkovskej rodiny. A tak deduško začína rozprávať príbeh o dobe plnej stresu a náhlenia, rýchlosti a istého vnútorného odpojenia, kde sa iba jediný tvor vymykal ustálenému štandardu. ž. Jeho životné nastavenie krásne ilustruje vysvetlenie, že mal rád, keď „sa mu pomedzi pichliače preháňal vietor. A keď mu na čierny vlhký ňufáčik dopadali teplé slnečné lúče.“
Okrem tejto pohodovej filozofie, ktorá vyzdvihuje vedomé prežívanie života a uprednostňuje pomalú prítomnosť pred rýchlou večnosťou, si toho vzal aj ježko na svoje plecia (či pichliače) viac, než dokázal ustáť. Stal sa miestnou upratovacou „veľsilou“, ktorá húževnato zbiera odpadky z lesa, aby ich prenášala na kopec. Plné hory odpadkov potom premiestňuje do morí a s najväčšou pravdepodobnosťou pokračuje takto ďalej. žv workoholizmus, ktorý pomerne dosť kontrastuje s jeho pôvodným nastavením preháňajúceho sa vetra pomedzi pichliače, si vyberá svoju daň. Jedného dňa už ž nevládze vstať zo zeme. V tom okamihu sa rýchle lesné tempo mení a zvieratá si konečne všimnú svojho obetavého pomocníka. Pomôžu mu vstať a doprajú žvi zaslúžený oddych. Medzitým sa však spoja, vyupratujú les a Ježka vymenujú za jeho ochrancu. No a čo deduško rozprávač? Ten sa so svojimi malými ratolesťami vyberie za povestným vetríkom, ktorý sa im bude preháňať pomedzi pichliače.
Príbeh Marije Tolman prináša niekoľko dôležitých posolstiev, ktoré sú v knihe podané nementorsky a autenticky. Na jednej strane je tu prítomná environmentálna myšlienka a uvedomenie si faktu, že sme súčasťou prírody a sme preto povinní ju udržiavať. Zároveň autorka deťom predostiera dôležitosť vzájomnej pomoci a nevyhnutnosť všímať si jeden druhého. Na druhej strane nemožno opomenúť jej silný odkaz stíšenia sa a vedomého prežívania neobyčajnej obyčajnosti bytia.
Unikátne výtvarné spracovanie knihy si zaslúži osobitú pozornosť. Holandská ilustrátorka, pôsobiaca v pobrežnom meste Haag, vytvorila pôsobivé koláže a vo svojich ilustráciách kombinuje viacero techník. Jej výtvarné stvárnenie obsahuje pôvabné obrázky zvierat na pozadí kolorovaných fotografií lesa, čo vytvára unikátnu atmosféru knihy a skvele ladí s textom. ž bude vďaka svojmu príbehu i ilustráciám zrozumiteľný a pútavý pre dieťa, ale poteší (a možno zároveň inšpiruje) aj dospelého čitateľa.
