ղľáԾ
Juraj Červenák: Štrkáč Callahan
Žilina: Artis Omnis, 2020
Juraj Červenák napísal avydal ďalšiu knihu. Tu by sa recenzia mohla končiť, tá veta hovorí sama za seba asú vnej všetky informácie, ktoré potrebujete. Ale je trochu nutné sa rozpísať. Nielen preto, že recenzie by málokedy mali byť jednovetné. Rozpíšeme sa preto, že je to western – žáner, ktorému sa Červenák nevenuje. Jeho dominantou je starovek, stredovek araný novovek. Vybočenie zo zaužívaných koľají je vítané, ale je to naozaj vybočenie?
Ak sa správne pamätám, prvý príbeh Štrkáča Callahana (Brána duchov) vychádzal na pokračovanie včeskom časopise Pevnost vroku 2012. Nebolo to po prvýkrát, čo Červenák písal svoju novelu ako časopisecký seriál. Podobne vznikla aj Sekera zbronzu, rúno zo zlata, ktorá sa objavovala vuž zaniknutom mesačníku Գá. Po tomto skvelom slovenskom projekte nám ostala len Cena Fantázie, ale to odbočujem.
Čo sa Ďuro naučil na Sekere, zužitkoval váԱ. Príbeh bol plynulejší, vnútorne ladil alepšie sa striedala akcia spríbehom. Callahan zožal úspech, atak rok na to vyšiel vo vydavateľstve Brokilon obohatený odve kratšie poviedky. Samozrejme, česky. Trvalo sedem rokov, kým sa dočkal slovenského vydania pod hlavičkou Artis Omnis. Snádhernými ilustráciami a obálkou od Miša Ivana, vpevnej väzbe, hoci ide oknihu, ktorej bohato stačí mäkká. Dokonca jej aj svedčí, keďže je to poctivý dobrodružný brak so všetkými pozitívami inegatívami tohto žánru.
Červenák je vtom dobrý. Dokáže gradovať príbeh. Jeho postavy nie sú viacrozmerné, ale sú aspoň uveriteľné aplnia svoje funkcie. Jeho štýl je pestrý, atak dokáže obohatiť aj opakujúce sa scény ajeho akcia je prehľadná. Teda, aspoň taký býval pred desiatimi rokmi, dnes je už ako autor kdesi inde. Štrkáč Callahan predstavuje brakového Červenáka na vrchole síl. Je vtom niečo zo ܲíԲč, niečo zConana iniečo zčeskej fantastickej akčnej školy. Hlavne záľuba vmozgoch avnútornostiach rozfŕkaných po celých stránkach. Obdivujem jeho schopnosť vymýšľať stále nové anové zaujímavé popisy toho, ako guľka vyrazí zhlavy mozog. Avtomto tkvie sila islabina jeho novej knihy. Červenák miluje westerny aje to ztextu cítiť. Nové prostredie však nevyužíva tak, ako by sa čakalo. Slúži len ako fasáda pre klasické hrdinské fantasy dobrodružstvo.
Štrkáč je samotársky lovec ľudí. Zavíta do nejakého mesta, aby chytil banditu, no nedobrovoľne sa zapletie do problémov snadprirodzenom. Nič viac, nič menej. Keby vymenil kolty za meč asalón za krčmu, nič by sa nezmenilo. Na rozdiel od ܲíԲč však tomu chýba pointa, niečo hlbšie, niečo, čo zahrá aj na citlivú strunu azanechá dojem. Sapkowského poviedku Trošku sa obetovať si budem pamätať navždy. Červenák, hoci je vpráci stextom rovnako zručný ako známy Poliak, so svojou Bránou duchov upadne rýchlo do zabudnutia, aj keď som ju vpodstate čítal dvakrát. Takisto si pamätám viac zHradby západu, ktorú som čítal už pred rokmi, než zúvodnej poviedky Callahana, ktorú som mal vrukách pred pár týždňami. Lebo nie je Ďuro ako Červenák.
Callahan je teda zábavný, akčný adobre napísaný. Ale bez pridanej hodnoty, priamočiary až na kosť. Variácie na známe, reálne ifiktívne legendy divokého západu nie sú pridanou hodnotou, ale skôr povinnou jazdou. Každopádne, vtýchto horúcich dňoch ide opríjemné oddychové čítanie. Nebude nudiť, ale ani nenadchne. Stále však lepšie ako väčšina domácej žánrovej tvorby.
