ղľáԾ
Knižná reportáž má vsusednom Poľsku dlhú tradíciu apatrí medzi obľúbené arešpektované žánre. Witold Szabłowski patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov jej mladšej generácie. Pre čitateľov absyntoviek ide oznáme meno. To, ako cez kuchyňu ajej kuchárov či kuchárok možno odhaliť zákulisie svetových diktatúr, predstavil už vknihe Ako nakŕmiť diktátora. Tematike aj žánru ostáva verný aj vo voľnom pokračovaní snázvom Čo sa varí vKremli ǻپٳܱdz Ako vybudovať impérium nožom, naberačkou avidličkou.
Knihu je opätovne možné označiť ako reportážno-kulinársku. Tentoraz však autor pozornosť zameriava na Rusko abývalý Sovietsky zväz. Odkrýva, ako sa kuchyňa – jedlo môže stať prvkom politickej hry, vyjednávania, propagandy či manipulácie.
Witold Szabłowski má špecifickú schopnosť oslovovať ľudí, ktorí sú ochotní podeliť sa ovlastné životné príbehy. Aktuálne oslovil kuchárov akuchárky, ktorí pracovali pre moskovský Kremeľ, resp. štátnu moc. Na pozadí osudu jednotlivca, jeho životného príbehu, premieta dejiny Ruska od vlády Mikuláša II. až po súčasnosť. Sústreďuje sa na najmocnejších mužov Kremľa vchronologickom poradí Mikuláš II., Lenin, Stalin, Gorbačov aPutin. Prostredníctvom reportážnych rozhovorov, rozprávania aspomienok sa čitateľ dozvedá oposledných dňoch astrave cárskej rodiny, oLeninovom skromnom stravovaní aobľube surového mlieka či odpore ksladkostiam, oStalinovej láske ku gruzínskej kuchyni, ktorá ovládla Kremeľ, otom, že vGorbačovovej kuchyni držala opraty jeho manželka Raisa aoPutinovom potešení zo zmrzliny. Drobné príbehy, anekdoty akuriozity (ktoré sa môžu občas javiť ako pochybnej kvality) predstavujú len trpkosladké pozadie reportážnej cesty po bývalom Sovietskom zväze ajeho zložitých dejinách. Vďaka autentickej optike kuchárov, zomletých vdianí histórie, kniha zrkadlí najväčšie udalosti 20. storočia vkontexte sovietskej histórie – hladomor na Ukrajine, Gagarinov prvý let do vesmíru, vojna vAfganistane, výbuch černobyľskej elektrárne asamotný rozpad Sovietskeho zväzu. Zvnútra predstavuje civilnú, vojenskú anajmä elitársku kuchyňu aich prostredníctvom odkrýva mechanizmy kremeľského vládnutia arozhodovania.
Jednotlivé kapitoly knihy sú obrazne označované ako taniere (jeden zviacerých hravých prvkov knihy) asú tematicky uzavreté na základe toho, čo je ústrednou témou (historická postava, udalosť, miesta). Každú zkapitol uzatvárajú jedinečné recepty viažuce sa k nej (v tejto súvislosti sú mimoriadne emotívne recepty zobdobia ukrajinského hladomoru – polievka zborovicového ihličia ašišiek – či leningradskej blokády), kuchárskymi návodmi je tak popretkávaná celá kniha. Štýl je pre čitateľa ľahko uchopiteľný, príťažlivý, pútavý adynamický. Autor sa aj pomocou striedania rozprávačských postáv obracia kčitateľovi avťahuje ho do času apriestoru rozprávania.
Originálny uhol pohľadu nazerania na históriu cez kuchyňu vpodaní autora opakovane zafungoval. Vďaka kuchyni (pokrmu), tradícii avynaliezavosti dokážu ľudia prežiť aj najtragickejšie udalosti. Ako uvádza Krymský Tatár Mustafa: „my Tatári máme ku Krymu oveľa hlbší vzťah, než si myslí Putin alebo politici. Prečkali sme deportácie, prečkáme to aj teraz. Vďaka svojim priateľom. Avďaka kuchyni – lebo vždy keď nás vysídľujú, nemáme čas pobaliť sa avezmeme si dve veci: Korán anaše jedlo.“
Witold Szabłowski: Čo sa varí vKremli. Ako vybudovať impérium nožom, naberačkou avidličkou
Preklad: Karol Chmel
Žilina: Absynt, 2022
