ղľáԾ
Sprievodcovia divadlom
Milan Polák
Krátke dejiny divadla
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2004
Publikácia známeho divadelného kritika M. Poláka ponúka prehľadnú orientáciu vproblematike vývinu divadla vpriebehu dejín. Autorovo uvažovanie sa začína priprehistórii divadla – prvopočiatky divadelného umenia kladie do okruhu rituálov amágie. Vkontúrovaní obrazu divadelných dejín pokračuje cez antické podoby, nevynecháva však ani podoby ázijského divadla. Nasleduje autorov exkurz cez stredoveké divadlo arenesančnú drámu (najmä taliansku, vzácne tu však spomína aj originálnu podobu dubrovníckeho divadla) až kprvým autorským géniom, ktorých dramatické texty sú vrepertoároch divadiel dodnes. Kapitolka oalžbetínskej dráme popri Shakespearovi nezabúda ani na iných, dnes už menej známych, vo svojej dobe úspešných ahraných autorov (Christopher Marlowe, neskôr Ben Johnson a i.). Nasledujúce kapitoly sa ďalej venujú meštianskemu aromantickému divadlu vrôznych krajinách (Taliansko, Nemecko, Francúzsko). Osobité miesto má divadlo ruské.
Hoci sa knižka sústreďuje na prehľadnú históriu divadla, na mnohých miestach sa zmieňuje aj omimodivadelných faktoch, evokuje obraz doby avyužíva aj výtvarné aliterárne kontexty. Prieniky so svetovou literatúrou sú viditeľné najmä tam, kde predstavuje dramatikov, ktorí patria ku kľúčovým postavám svetovej literatúry aich diela zaraďujeme do fondu najvýznamnejších literárnych diel všetkých čias (Moliére, Cervantes, Goethe, Schiller ai.).
Po vymedzení historických dramatík sa autor púšťa do mapovania moderných počiatkov divadla, čo je priestor na postihnutie odlišností, podľa ktorých pokladáme divadlo za moderné. Rôznorodosťou jednotlivých európskych dramatík poukazuje na najdôležitejšie vplyvy na vývin drámy dodnes.
Dôležité miesto má vPolákovej publikácii opis vývinu slovenského divadla. Sympatické je autorovo bádanie po počiatkoch divadla už od 9. storočia, či ešte skôr (konvenčne sa obraz slovenského divadla začína Kocúrkovom J. Chalupku, resp. až vznikom SND roku 1920). Tento prístup mu ponúka možnosť reflektovania potulných „živlov“ ako šíriteľov divadelnej kultúry, prvých dramatických autorov zčias humanizmu arenesancie, baroka (P. Kyrmezer, J. T. Mošovský), ale aj autorov nastupujúceho kritického uvažovania odivadle (M. Dohnány). Vstati oprofesionálnom slovenskom divadelníctve prechádza autor storočiami až do čias takmer súčasných – po ponovembrovú situáciu vslovenskom divadle.
Zuzana Ferusová
