ղľáԾ
„Bol koniec sveta anik sa oňom nedozvedel. Nikoho nebolo.“ (Ľ. Ulická)
Protivojnové reakcie niektorých ruských spisovateľov – napr. Michaila Šiškina, Vladimíra Sorokina či Ľudmily Ulickej sú logickým vyústením ich doterajšej tvorby anázorov. Ľudmila Ulická dlhodobo otvorene kritizuje oficiálnu ruskú politikuajej súčasný postoj vyjadrujú najmä pocity bolesti, strachu a hanby.
Nie je preto prekvapením, že väčšina predstaviteľov ruskej inteligencie sa presídlila dozahraničia. Ulická sa usadila vBerlíne avnedávnom rozhovore (https://www.youtube.com/watch?v=SH0KC7sq-jg) skonštatovala, že súčasný stav jej pripomína situáciu pred sto rokmi, keď do emigrácie utekali zvyšky ruskej inteligencie aumeleckej elity, ktoré po revolúcii nestihli zničiť boľševici. Pohostinnosť, sakou Nemecko prijalo utečencov zUkrajiny, je jedným z trpkých paradoxov ruského sebaobrazu.
Po úspešných románoch (Daniel Stein, Tlmočník, Zelený stan, Jakubov rebrík) vychádza vslovenskom preklade Jána Štrassera Ulickej predposledná poviedková zbierkaOtele duše (2022). Vorigináli vyšla vroku 2019, nasledovaná vroku 2020 zbierkou žánrovo rozmanitých spomienkových textov Papierové divadlo: Nepróza.
Ľudmila Ulická sa tentoraz nevenuje svojim typickým témam – krutým dejinám dvadsiateho storočia, náboženskej tolerancii či postaveniu žien aintelektuálov vsovietskej spoločnosti. Jej ústrednou témou je krehká a neurčitá hranica medzi životom asmrťou či materiálnym aduchovným svetom.
Poviedková kniha je zložená ztroch častí, pričomprvú uvádza autorkino poetické vyznanie ženám jej generácie, sktorými ju spája spoločný osud apohľad na svet. Niektorým znich svoje poviedky aj priamo dedikuje (Táni Gorinovej, Táni Rachmanovovej). Úvodná časťʰٱľobsahuje štyri realistické poviedky, venované téme posledných vecí človeka. Svojím nadhľadom sú však skôr oslavounevyspytateľnosti života. A lásky. Práve tá zasiahne hlavné postavy v situáciách, keď majú pocit, že ich život dospel do poslednej fázy aveľa už od neho neočakávajú. Smrť skôr spája ako rozdeľuje – aj napriek spoločenským predsudkom akonvenciám.
Druhá časť, nazvanáOtele duše,je metafyzickejšia, mystickejšia atajomnejšia. Dotýka sa metamorfóz životných cyklov človeka – asmrť tu nie je definitívnym koncom, ale vnovej podobe pokračuje ďalej. Postavy sa vposledných chvíľach transformujú avstupujú do ďalšej dimenzie.
Tretia skupina poviedok, pod názvomŠesť krát sedem,prináša fragmentárne minipríbehy rezignujúce na presnú príbehovú štruktúru, racionalitu apredvídateľnosť. Životu ... asmrti ponechávajú tajomno, nevypočítateľnosť ahru paradoxov.Ulická kombinuje viacero žánrov – od distopie až po charmsovsky absurdné minipríbehy. Život, rovnako ako smrť má veľa podôb. Jeden sa končí anový začína.
Ľudmila Ulická: O tele duše
Preklad: Ján Štrasser
Bratislava: Slovart, 2022
