ղľáԾ
Pozvania do súkromných galérií
Náhodnému návštevníkovi kníhkupectva by sa mohlo zdať, že ponuka publikácií zameraných na výtvarné umenie je dosť široká. Lenže väčšina znich sú buď originálne publikácie vangličtine alebo ich preklady do češtiny avýnimočne do slovenčiny. Kvalitných kníh osúčasných slovenských autoroch je ako šafranu. Oto viac poteší, že mladé vydavateľstvo Edition Ryba sa podujalo systematicky sa venovať súčasnému slovenskému výtvarnému umeniu. Vkrátkom čase už stihlo vydať v edícii Malé monografie štyri knihy oslovenských výtvarníkoch so sprievodným slovom viacerých odborníkov vslovenčine ako aj vangličtine. Tento chvályhodný vydavateľský čin je skôr behom na dlhé trate. Kvalitná tlač aväzba dokazujú, že vydavateľ má rovnako rád knihy, ako aj výtvarné umenie. Dúfajme, že tento entuziazmus vydrží vydavateľstvu ešte veľmi dlho, pretože viacerí súčasní slovenskí výtvarníci si zaslúžia takéto monografie.
Edíciu Malé monografie otvára kniha Krehká rovnováha Karola Felixa, absolventa už legendárneho oddelenia ilustrácie aknižnej grafiky profesora Albína Brunovského. Od neho prevzal brilantnosť aprecíznosť kresbového prejavu asvoju tvorbu naplnil imaginárnymi predstavami, dejmi, mýtmi, legendami aliterárnymi inšpiráciami. Ako oňom píše Ľudo Petránsky vsprievodnom slove, „občas pripomína fotografa zo Zväčšeniny Michelangela Antonioniho, ktorý odfotením jedného motívu prichádza pri zväčšovaní na ďalšie súvislosti. Pritom je jedno, či je východiskový tvar abstraktný alebo reálnejší. Karol Felix tak prichádza kneznesiteľne ľahkej krehkej rovnováhe, ktorá zjednodušením nadobúda vlastnú mágiu.“ Adivákovi nezostáva nič iné len pozerať a súhlasiť.
Monografia o Igorovi Bencovi Vpolohe znaku predstavuje ďalšieho absolventa Albína Brunovského. Ani tvorba toho rodáka zTopoľčian nezaprie vplyv učiteľa. Podľa použitej technológie tvorí grafická tvorba I. Bencu dve charakteristické skupiny. Prvou sú práce vytvorené hĺbkotlačovými technikami, väčšinou kombináciou farebného leptu amezzotinty. Často sa venuje najmä drobnej grafike aex librisu. Druhá oblasť tvorby – monotypie, kolážové tlače atlače zplochy – sa vyvíja priebežne od deväťdesiatych rokov podnes. Zatiaľ čo prvá oblasť pripomína autorke textu Eve Trojanovej šperky na papieri, druhá oblasť odráža fenomény súčasnej doby: pokémonov apretechnizovaný svet. Stačí spomenúť len názvy týchto diel: čidlá, recyklácia, fixovaný pohyb, homo vibratus či game over.
3 obálka
Kým prvé dve publikácie sú venované grafikom, tretia – Polčas rozpadu – vtiahne čitateľa do tvorby maliara Mareka Ormandíka. Pravdepodobne jeho obrazy netreba nijako zvlášť predstavovať, kdeže má na svojom konte množstvo návrhov divadelných plagátov aj niekoľko knižných ilustrácií. Jeho bizarné ačasto značne groteskné obrazy sú ľahko identifikovateľné širokými ťahmi štetca atypickými postavičkami. Zmaliarskeho sveta M. Ormandíka vanie mytologický chaos. Rozoznávame vňom biblické scény, scény zrozprávok ataktiež antické príbehy. Ormandíkovým obrazom dominuje figúra, ale nie je ich hlavnou témou. Ako píše Peter Michalovič, hlavnou témou sú obrazy ľudských afektov, ktoré držia ľudí pod krkom arobia si snimi, čo chcú. Metaforicky povedané, hlavné úlohy hrajú expresie, vášne, emócie. Tu možno hľadať aj dôvod, prečo si M. Ormandík vybral pre svoje obrazy široký ťah štetca.
–l–
