ղľáԾ
Sex po slovensky (Dvojpohlavná poviedková antológia osexe)
Zostavil apredslov napísal Dušan Taragel
Bratislava, Ikar 2004
Ani jedna zdoteraz vydaných kníh ozmyselnosti nemala vnázve Sex aani jedna znich neobsahovala poviedky osemnástich abecedne zoradených autorov, zktorých väčšina už dobre zamiešala karty literárneho vývinu na Slovensku. Ak je to vtejto koedukačnej antológii tak, znamená to bezpochyby výzvu lepšie sa pozrieť pod sukničku literárnej látky, ktorá včasoch prajných ineprajných zriedkakedy opúšťala bezpečie svojich tabuizovaných zákutí anedávala autorom až tak veľa príležitostí dať sa nachytať na hruškách. Atak zostavovateľ (i jeden zautorov) Dušan Taragel nemohol nebyť zlomyseľný, keď poslal prinajmenej dvom desiatkam slovenských autorov aautoriek vnajaktívnejšom spisovateľskom igeneratívnom veku pozvánky do tohto lákavého, ale iprekérneho dobrodružstva. Na Slovensku je sex naozaj, ako hovorí vpredslove, bežným palivom bulvárnych magazínov, kdejakých medializovaných sránd, ba ireklamy, ale umenie, to je predsa len „iné kafé“. Sex mal totiž aj vslovenskom umení vždy svojich vlajkonosičov, za ktorými sa však nikdy nehrnuli davy nasledovníkov. Najskôr nie preto, lebo slovenský spisovateľ mal vždy oveľa vyššie méty ako metať sa kdesi medzi stehnami, ale aj preto, že sa našli i takí, čo na toto pole pravdy nešli len preto, že vedeli, do čoho by šli: erotika asex sú jedným znajzradnejších pokušení umenia. Erotika asex sú opravdivou skúškou talentu, pocitu imyšlienky, štýlu itextovej elegancie.
Väčšina autorov prezentujúcich sa svojimi sexuálnymi kreáciami sú profesionáli (ich domicil je reklama): zvládnu na úrovni akúkoľvek objednávku, prečo by nezvládli aj sex? Okrem toho vedia, že sex je tabu, do ktorého treba udrieť kladivom na čarodejnice. Anavyše, dobre odpozorovali primitívne osnovy pornografických klišé, ktoré treba tiež prekonať, ale ktoré sa veľmi skreatívňovať nedajú, lebo sú samonosičom erotického obsahu. Takže aj vmnohých príbehoch antológie, najmä príbehov od dám, to vyzerá takto: unudený, nespokojný či ináč frustrovaný rozprávač stretne myšku vsivom kožúšku, akeď ju proti svojej vôli rozbalí, objaví jej vrozkroku zvončeky, ktoré rozospievajú svet. Pravda, aby to nevyzeralo ako vpornografii, na túto kostru sa navešajú transparentné čačky hlbokomyseľnosti, vzdelanosti ainej precióznosti, navyše poprestýkané oškvarkami kočišských vulgarizmov. Odveké pokušenie zušľachťovať tému intelektom asúčasne ju scivilňovať banalitami dostáva sex na scestie nezrozumiteľnosti: vreáli každému zrozumiteľné sa stáva nezrozumiteľne paranormálne, ba priam ezoterické. Pravdaže, nezriedka sa opisujú aopisujú akty,ich aktéri aich reálne dimenzie, takže to vpoviedkach často vyzerá ako verotickom shope po záverečnej alebo na hodine anatómie vkňazskom seminári: nech autori/autorky robia čokoľvek, čitateľ vidí iba stoporenia aejakuláty, alemáločo sa dozvie napríklad oočarení, vášni silnejšej ako život alebo pekle anebi, medzi ktorými osciluje sexujúci smrteľník. Ozaj: sex filtrovaný chladným intelektom, to je základný príznak mnohých pokusov vysporiadať sa s tradičným slovenským tabu. Apríznakom prílišného chcenia zmocniť sa exotickej témy je azda ito, že mnohé poviedky sa odohrávajú síce po slovensky, ale vcudzine.
Medzi najparádnejšie čísla antológie patria poviedky Igora Otčenáša aPetra Pišťanka. Vpoviedke Toto leto nebude ako každé leto Otčenáš rozohral na transparentnom dovolenkovom príbehu manželov vzrelom veku odohrávajúcom sa na nudistickej pláži celý jemne odtienený register zvnútornených erotických tónov vkonfrontácii sagresivitou vonkajšieho sveta. Sex iovzdušie okolo neho sú plnokalorické, zmyselné, inšpiratívne asúčasne magické. Jemná sebairónia akýmsi zvláštnym spôsobom usmerňuje šťavnaté rozprávanie adodáva mu ostrovtip a duchaplnosť, vulgarizmy sa pomerili spoetizmami, reality sa striedajú sfantáziami, intímne prechádza do spoločenského, pričom nič neprichádza osvoje miesto, proporcie anáplň. Na Otčenášovi vôbec necítiť snahu rozbíjať konvencie, trieskať do tabu asvoju originalitu hnietiť nepochopením. Otčenáš je radostne prirodzený, aj keď rozpráva oveciach, ktoré jeho hrdinu sužujú akvária.
Peter Pišťanek si vpoviedke Neva zašiel po tému do postkomunistického Petrohradu. Apredviedol sa ako naslovovzatý profesionál. Vjeho poviedke nestrieka krv anepresakuje ľudské dno. Naopak, div nie romantický príbeh zamilovania sa slovenského intelektuála na služobnej ceste do krásnej ruskej tlmočníčky vyznieva napriek banálnemu pôdorysu skutočne suverénne. Suverénna je jeho globálna línia, suverénne zvládnuté sú jeho erotické pasáže vďaka priam básnickému jazyku, ktorý sa nehanbí ani za ohanbia, ani za iné samozrejmosti sexu, ale pri všetkom si zachováva svoju stratégiu isvoju kreatívnu originalitu. Pišťankova próza je súčasne čítavou poctou velikánom ruskej literatúry (Bunin, Bulgakov, Dostojevskij) na pozadí mravnej aduchovnej devastácie krajiny.
Spomedzi ženských autoriek, pričasto postihnutých syndrómom feminizmu (Vanda Feriancová, Denisa Fulmeková, Zuzana Gindl-Tatárová, Jana Juráňová, Lucia Piussi) sa svojím originálnym pátosom úprimnosti vymyká neskrotná Ursula Kovalyk. Vovoyeurskej poviedke Šíč첹, zachytila také vášnivé polohy sexuálnej deviácie, oakých naša literatúra dosiaľ ani nechyrovala. Apritom ide opoviedku prenikajúcu do útrob ľudskej samoty aopustenosti, nielen šokujúcu svojou vizuálnosťou. Hravejšie polohy erotického snívania našla vpoviedke Sme len my anaše pohlavie Dana Závadová, ktorej insitnosť je spoľahlivou obranou proti nadbytočnému komplikovaniu vzťahov asúvislostí.
Vlado Balla, Peter Krištúfek, Peter Macsovszky, Peter Šulej či Rado Olos predviedli vantológie svoje štandardné, ale iintelektuálne dosť komplikované kreácie, vktorom je sex bežným prostriedkom sebavyjadrenia, avšak trocha zaniká medzi tradičnými slovenskými literátskymi trudomyseľnosťami.
Takže, aký je sex po slovensky podľa antológie aanalogickým názvom? Asi taký, ako francúzsky, rumunský či americký. Ibaže nudnejší otú vážnosť, ktorú mu, možno aj nechtiac, ako téme, pripisujú slovenskí literáti. Ibaže menej vzrušujúcejší a uvoľnenejší otú úprimnosť, ktorou chcú slovenskí pismáci do slova ado písmena opísať jeho neuchopiteľnú realitu, zabúdajúc pri tom na jeho hravú metafyziku. Ibaže trudnomyseľnejší otie večné rozčarovania, keď sa zticha erotického výbuchu znova aznova vynárajú neodbytné plazivé mindráky, ktorými je slovenská próza azda na večnosť impregnovaná. Isté však je, že kto vie písať, ten vie písať aj osexe. Kto nevie, tomu nepomôže nielen téma, ale ani vibrátor.
Alexander Halvoník
