ղľáԾ
Jacky Fleming: Problémy so ženami
Preklad: Silvia Slaničková
Bratislava: Lindeni, 2021
Britská ilustrátorka akarikaturistka Jacky Flemingová sa dostala do povedomia pohľadnicami sfeministickými námetmi atým sa venuje aj vo svojej najnovšej knihe Problémy so ženami. Vrozhovore pre BBC prezradila, ako sa zrodil nápad na toto dielo. Keď dopozerala zase ďalší dokument ozase ďalšom géniovi (teda geniálnom mužovi),položila si otázku: Môžu by ženy geniálne? (Ozaj, aj mne skrsla vmysli otázka: Aká je ženská podoba slova génius?) Naťukala ju do vyhľadávača, zvedavá, čo sa dozvie, avyskočila na ňu kopa nezmyslov, ktoré napísali muži bežne označovaní za veľkých mysliteľov. Najväčšmi jej utkveli Darwinove slová otom, že muži sú skrátka od prírody vo všetkom lepší. Rozzúrená si začala zostavovať zoznam významných žien azistila, že ich je naozaj veľa. Zarazilo ju však, že sa onich aich zaujímavých životných príbehoch neučíme, že sa onich bežne nedočítame. Nechala svoj prieskum trochu odležať, pretože nechcela napísať naštvanú knihu, ale vtipnú.
Takže, kto to má podľa nej problém so ženami? Očividne predovšetkým muži. Hneď na začiatku autorka píše: „V starých dobrých časoch ženy neexistovali, preto sa snimi nestretnete na hodinách dejepisu. Existovali iba muži aneraz to boli géniovia.“
Kniha veľmi trefne prostredníctvom satiry, irónie azveličovania hovorí oženách od dávnych čias po prvú vlnu feminizmu (hoci sama Flemingová poznamenáva, že vĺn feminizmu bolo vľudských dejinách veľa, ale každá časom skončila „na smetisku dejín“ aženy tak musia stále znova objavovať Ameriku).
Trefné karikatúry nám jasne ukazujú, že ženy majú primalý mozog acelkovo malé hlavičky, aby mohli študovať, sú precitlivené apotme zle vidia, takže sa snimi nedá nikam vyraziť, sú slabé aneudržia ani štetec, akeby nenosili korzet, klátili by sa. Aak sa náhodou objavila žena, ktorá očividne rozmýšľala, niečo vedela anebodaj niečo dokázala... nuž, boli sňou iba problémy abuď skončila schlapskými rukami, chlapskými nohami, alebo jej narástla brada. Pochopiteľne, veď všetky uvedené činnosti sú predsa mužskou doménou.
Tieto amnohé iné postrehy čerpá autorka od významných mužov géniov, oktorých sa na hodinách dejepisu učíme: Darwin, Freud, Rousseau, Ruskin amnohí iní veľkí myslitelia. Flemingová ich vlastne ani nezosmiešňuje, zosmiešňujú sa sami vlastnými názormi na celú jednu polovicu ľudstva. Má to však jeden háčik – ich vyhlásenia nám pripadajú smiešne dnes, zatiaľ čo v ich dobe sa brali podobné úvahy avysvetlenia vážne. Ale ruku na srdce, kto znás niekedy neoznačil ženy za slabšie pohlavie či neposudzoval umelecké dielo, knihu, myšlienku inak, ak vedel, že autorkou je žena? Boj na poli rovnocennosti nie je zďaleka vyhraný, aako ukazuje Flemingovej knižka, účinne bojovať sa dá aj humorom.
A nenápadnou osvetou: vknihe sa stretneme aj so ženami, ktoré predsa len zvládli vyjsť z „domáceho kruhu“ aniečo dokázali. Okrem dobre známych mien ako madam Curie či Jane Austen spoznáme napríklad popularizátorku nosenia nohavíc ženami (Amelia Jenks Bloomer) či otrokyňu, ktorej vyšla zbierka básní (Phillis Wheatley) aďalšie. Navyše, na konci knihy má každá kratučký medailónik.
Humor akarikatúra odnepamäti otvárajú dôležité spoločenské témy anastavujú nám zrkadlo. Flemingovej Problémy so ženami možno nepochybne označiť za feministickú literatúru, ktorá má potenciál osloviť naozaj širokú čitateľskú obec avyvolať salvy smiechu.
Vslovenskom preklade ich vyvolá zaručene. Silvia Slaničková výborne vystihla ironický náboj strohých viet akratučkých textov ahumor vjej preklade funguje, ako má. Napríklad, jej „zošúverené dieťa“ vo mne bude rezonovať ešte veľmi dlho (lebo keby ste náhodou nevedeli, podľa istého harvardského profesora by ženy síce mohli študovať avynikať, ale „navždy by im to poškodilo zdravie amali by zošúverené deti“).
Slovenské vydanie má aj stužkovú záložku, ktorú obyčajne veľmi oceňujem, ale tu sa mi zdá trochu zbytočná – neverím, že keď niekto začne čítať Problémy so ženami, neprečíta ich celé na jeden dúšok.
