ղľáԾ
Levice, Koloman Kertész Bagala – L.C. A2005
Zbierka básní Zuzany Szatmáry pomenovaná oxymoronom Rozumné srdce (Dial up aPoem) (2005) vystihuje problematické rozpoloženie lyrickej hrdinky v nej. Tá sa totiž nachádza vstave ustavičného hľadania životných ciest, názorových orientácii, zmyslu, ale aj odpovedí na vzťahové otázky, či hľadania riešení tráum zminulosti. Rozumné srdce figuruje ako vytúžený cieľ rovnováhy citu arozumu, ktorú sa pokúša hrdinka realizovať prostredníctvom básnickej výpovede.
Zvýchodiskovej pozície sa však tento cieľ javí ako ilúzia, ku ktorej sa však nemožno priblížiť cyklicky. Taká je totiž podoba hľadania, vytýčeného stavu naplnenia rozličného druhu, vtejto zbierke – má podobu kruhu. A to len vlepšom prípade, vhoršom predstavuje bludisko. Vprípade, ak sa idealizovaný výsledok prekryje svýchodiskovou pozíciou situácia subjektu sa ešte viac komplikuje, rozpornosť zvnútorňuje a beznádej prehĺbi: „Bohvie, čo vlastne chceme“ (s. 30).
Autorka vo svojej básnickej využíva množstvo exotických motívov, ktoré implikujú možnosť úniku zmomentálnej bezradnosti atakisto vytvárajú expresívny kontrast kreálnemu prežívaniu, ku každodennosti. Avôbec, kontrast je jedným znajobľúbenejších prostriedkov výstavby básne. Okrem barokového protikladu duša – telo, tu nájdeme hneď niekoľko symbolisticky ponímaných kontrastov: deň – noc, súmrak – svitanie..., ktoré súčasne odzrkadľujú mentálne premeny vnútorného rozpoloženia, chápané ako reakcie na vonkajšie dianie.
Tieto vnútorné poryvy sa Zuzana Szatmáry pokúša častokrát vykresľovať cez detsky nevinnú, čistú optiku. Nachádza tak kontinuitu vlastnej existencie akeďže sa na povrch derú zážitky zkultúrneho podvedomia, aj kontinuitu existencie ako takej. Jej básne majú nezriedka primárneho adresáta, spravidla je to Boh, ktorému sa prihovára formou litanickej výpovede, presiaknutej výčitkami aautokritikou. Na druhom póli stojí dieťa (azda vnútorné dieťa včloveku), ku ktorému sa prihovára formou uspávanky alebo pripodobňuje videním sveta. Medzi týmito pólmi sa nachádzajú predstavitelia umenia ako Chagall, Ferlinghetti, či Dürrenmatt, ale aj obrysy mužských postáv zkonkrétnych vzťahov.
Aj pokiaľ ide oformálnu stránku básní zbierkaRozumné srdce sa vyznačuje žánrovou arytmickou variabilitou. Uspávanka, žalm či pieseň vymedzujú rôznu intenzitu apovahu prežívaných emócií, ich rozlične kadencie od nádeje kbezmocnosti. Vcelku zbierky odkazujú na rozorvanosť subjektu. Pokiaľ ide orytmické hľadisko básní, autorka smeruje od uvoľneného vyjadrovania pocitov, dojmov k určitej rytmickej organizovanosti verša. Od voľného verša prechádza kzdružene rýmovanému sylabickému veršu, napríklad vbásni Blues kyslého dažďa: „Ja nemám nič, čo má cenu/ nemám tovar na výmenu/ nemám cukor, nemám bič/ vlastne nemám celkom nič“...
Ťažko aj niečo dodať ktejto úprimnej spovedi srdečného rozumu - rozumného srdca. Poetka Zuzana Szatmáry hľadá to čo hľadá väčšina básnikov dnes. Pravda sindividuálne osobitým básnickým odtieňom.
Jaroslav Vlnka
