��������

Deväťdesiatkový pohľad na ženské telo (krásne len vtedy, keď je štíhle), nutnosť partnerského života (svadba, deti a to ostatné), ochota spraviť hocičo pre lásku či zachovanie si mužskej priazne. Zatiaľ čo postavy môžu vykazovať istú silu či odolnosť, ich príbehy sú zasadené do kontextu ich vzťahov s mužmi a rolí v rodinnej alebo romantickej sfére.

Aj dnes sú populárne romantické knihy ladené podobne, milostný vzťah je predsa alfou a omegou tohto žánru, aj keď ten sa už od 90. rokov posunul. Otáznik však môže visieť nad tým, či kniha, ktorá pôvodne vyšla pred tromi dekádami, môže dnes v slovenskom preklade priniesť viac úžitku než škody. Kultúrny vplyv a popularita týchto (a podobných) kníh naznačujú, že čitatelia a čitateľky považujú postavy za uveriteľné a napriek ich nedostatkom aj za hodné toho, aby sa nimi inšpirovali.

Kúzla a sesterské puto

V súvislosti s Magickou posadnutosťou treba podotknúť, že na Slovensku sa s jej príbehom nestretávame prvý raz: v roku 1998 totiž vznikol romantický film s rovnomenným názvom. V porovnaní s knihou je dej dynamickejší, doplnený o mnohé dramatické aj drastické momenty, hypersexualizácia či instantné lásky v ňom ešte väčšmi bijú do očí. Hoci filmové spracovanie by pri úvahách o knihe nemalo zavážiť, je podstatné spomenúť tieto rozdiely najmä preto, lebo kniha sa vyberala iným smerom než filmová adaptácia a, našťastie, na tejto ceste má čo ponúknuť.

Alice Hoffman v románe prináša príbeh plný kúziel, rodinných vzťahov a nezlomnej sily sesterského puta. Mixuje romantiku, drámu a nadprirodzené prvky. Treba dodať, že mágia tu nehrá prvé husle tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať: kniha nie je nijaké tvrdé fantasy. Mnohé magické udalosti sa dajú pripísať obyčajným náhodám či tomu, že v nich postavy čary vidia preto, lebo ich vidieť chcú: „Starý otec mu raz hovoril, že takto ľudí dostávajú čarodejnice – vedia, ako veľmi sa má väčšina mužov rada a ako hlboko sa nechajú stiahnuť čírou vidinou vlastného odrazu.“ (s. 215)

Autorka predostiera diapazón magických prvkov, rastlín, porekadiel či úkonov, často však iba bežné javy; faunu a flóru nasvecuje ako magické: „Napriek Sallinmu napomínaniu dávali tety Michaelovi pod vankúš myrtu a žiadali ho, aby sa kúpal s cezmínou a umýval sa ich čiernym mydlom. (...) Do müsli, ktoré jedával na raňajky, mu vmiešali rozmarín a do čaju, ktorý píjaval pred spaním, zas levanduľu. (...) Nakoniec odriekli modlitbu odzadu, čo malo, samozrejme, svoje následky. Zakrátko všetci v dome zaľahli s chrípkou.“ (s. 48) Tieto prvky dokážu knihu veľmi dobre oživiť a posilniť plasticitu predostieraného sveta, ako je to napríklad aj v prípade červotoča, ktorý začne vyhrýzať pri niekom, komu hrozí blízka smrť.

Problematika krásy a nekrásy

Ako by sa dalo očakávať, najsilnejšou mágiou tu je láska. Preto sa autorka pohráva s ťažko rozoznateľnou hranicou medzi tým, čo je sexuálna chémia či mladícke pobláznenie, a tým, čomu mohli dopomôcť rituály alebo rodinné kúzlo, dedené z generácie na generáciu. Ženy z rodu Owensových inklinujú k nadprirodzenému a dedia aj príťažlivý vzhľad – alebo naopak, ten „nepríťažlivý“. Tak problematika krásy a nekrásy v texte pričasto vytvára akýsi rámec vymedzovania sa postáv voči sebe, predovšetkým u sesterských dvojíc.

Za ďalšie pozitívum knihy – nie automatické pri tomto žánri – sa dá považovať atmosféra jednotlivých prvkov či miest. Autorka často pracuje s prostredím, prírodou, záhradou, domom, mestom. Sú postavami príbehu – nedá sa povedať, že by priamo ožívali či rozprávali, až do takej miery personifikované nie sú. Sú však oveľa viac než len pozadím príbehov ľudských postáv.

Auru (pri jednej z postáv aj priamo viditeľnú) má koniec koncov aj každá postava. Predovšetkým ide o tie ženské, na ktoré sa kniha väčšmi sústredí. Próza sa nevyhýba ani temným stránkam ženských životov, ako je nerovný prístup, s ktorým sa stretávajú, alebo priamo obťažovanie mužmi či pokus o znásilnenie: „Keď pozorujete tínedžerky, behá vám po chrbte mráz – tie úbohé stvorenia netušia nič o čase, o utrpení alebo o cene, ktorú budú musieť zaplatiť takmer za všetko v ich živote.“ (s. 107) Nie sú to nosné prvky a často sa vytratia rovnako rýchlo, ako sa zjavia: keďže je kniha košatá, stane sa, že okolo niektorých tráum či ťaživých momentov iba prebehne.

Je logické, že v príbehu tohto typu – kde ľudia zomierajú za bláznivých okolností a robia šialené veci pre lásku – vyjadrovanie rozprávača či postáv často využíva čierny humor: „Bol vysoký, tmavý, pekný a mŕtvy.“ (s. 87) Magická posadnutosť je napokon kniha vhodná na to, aby jej svoj čas venovali najmä ľudia, ktorí vyhľadávajú príjemnú, hoci aj jednorazovú zmes romantiky a mágie.