��������

Mária Lazárová: Láska za plotom

Bratislava: Rory, 2020

��

Niekedy nie je na škodu, keď autor presedlá z písania románov pre dospelých na literatúru pre deti. Touto cestou sa vydala aj slovenská spisovateľka Mária Lazárová, ktorá sa detskému čitateľovi prihovorila v oceňovaných knižkách Ema a ružová veľryba (Slovart, 2014), Adam a čarovná šmykľavka (Slovart, 2015) či Škriatok Bertil a záhada strateného potoka (Slovart, 2020). Všetky zaujmú netradičnými a pútavými príbehmi, ktoré fascinujú nielen detského čitateľa. Jej najnovším, v poradí už šiestym rozprávkovým počinom pre najmenších je útla, no o to láskavejšia knižka Láska za plotom.

��Sama autorka v záverečnom slove vysvetľuje: „Keď som sa v lete minulého roka dozvedela, že sa mi narodí štvrté vnúča, rozhodla som sa, že mu napíšem rozprávkovú knihu. Keďže malo ísť o jediný exemplár tzv. picture book, poprosila som priateľku Andreu Schmidtovú o��ilustrácie.“ Nakoniec sa, možno aj vďaka súčasnej koronavírusovej situácii, dostala Láska za plotom do sveta. Naozaj je to prevažne obrázková kniha, doplnená o strohý text, ktorý však vypovedá o mnohom. ��

Ničím zvláštny život dvoch starších ľudí, na dôchodku priam monotónny, naruší nečakaný príchod malých návštevníkov. Za plotom sa objaví milá diviačia rodinka, ktorá uprostred osamelého a stereotypného života prinesie do dní starých rodičov slnko a��naplnenie.

V časoch, aké momentálne prežívame aj my, keď sa s tými skôr narodenými naozaj vídame len cez plot či cez okno, nadobúda tento príbeh veľmi reálne, smutné rysy. Stačí však malá iskrička nádeje v podobe diviačika zatúlaného na gazdovský dvor a aj tento kúsok lásky zapáli staré a smutné srdcia radosťou. Napriek tomu, že diviačiky „vyletia z��hniezda“, vždy sa nájde niečo nečakané a fascinujúce, čo život prinesie – a pre starých rodičov to napokon bude ďalšie vnúčatko, ktoré po čase uvidia nielen spoza plota. A keďže ide už o dieťatko číslo šesť, dá sa predpokladať, že ide nielen o nového človiečika, ale aj o šiestu knižku, ktorou práve Láska za plotom pre Lazarovú je.

��Kniha prináša radosť a nehu do všedných dní prostredníctvom prepracovaných ilustrácií: starí rodičia sa doširoka usmievajú, na hruške sa hompáľajú žltučké plody, nezbedná mačka vymýšľa šibalstvá na takmer každom obrázku, malé svinky sa netradične zabávajú. Sprevádza ich výstižný text: „po chodníku cupkalo prasiatko v pyžamku“, „drobčekovia rástli ako z vody. Nečudo, veď babička im nosila pochúťky aj z komory. A občas sa niečo ušlo aj zvedavým myškám.“ Všetko jasne zrozumiteľné pre detského čitateľa a pre dospelého zase niečo na zamyslenie a obnovenie spomienok na dávno minulé časy. Staršie ročníky nadobudnú nádej, že raz sa všetko obráti na dobré a hoci blízkosť milovaných ľudí je momentálne obmedzená, láska je tu v rôznych podobách stále. Netradičné a inovatívne jazykové umelecké prostriedky si našli miesto v nerozsiahlom texte. Cítiť z��nich nielen lásku, ale aj cit autorky pre detail: „záhrada s ovocnými stromami, starými a hrboľatými ako ruky starkých“, „vo vysokej tráve sa batolilo šesť malých prasiatok“, „zubaté blesky“.

Knižku aj s pozeraním obrázkov prečítate do desiatich minút. Napriek tomu, že je naozaj veľmi krátka, aj málo je niekedy viac. Jednak si vybavíte vôňu detstva, sladkú chuť babkinho koláča, dedkove múdrosti i prechádzky v��lese, jednak zabudnete na starosti terajších dní a vrátite sa opäť do dní končiaceho sa leta a začínajúcej sa jesene, keď svet hýri farbami, príroda životom a ľudia láskou a jednak si neustále môžete spolu s deťmi dotvoriť svoje vlastné vsunuté minipríbehy z ilustrácií, ktoré tiež žijú svojím životom. Každý potrebuje nádej, lásku a radosť a niekedy sa naozaj aj ten malý a nepatrný kúsok z nich môže skrývať aj za jedným starým, obyčajným, dedinským plotom.