��������

Už samotný rozsah predznamenáva bohatú kompozíciu s komplikovaným sujetom. Lekcie tvorí niekoľko vrstiev, ktoré sa postupne pred čitateľom odkrývajú. Do deja sa vstupuje in medias res, pričom autor začína rozprávanie prostredníctvom postavy malého chlapca. Vzápätí je chronológia narušená a plynulosť deja sa  mení. McEwan kladie za sebou obrazy malého chlapca a hneď nato dospelého Rolanda, pričom na zmenu nijako neupozorňuje. A hoci táto kompozičná vsuvka môže pôsobiť zmätočne, jej význam je v deji umocnený o čosi neskôr. 

Hybridná kompozícia a rozsiahlosť románu ponúka spisovateľovi veľký priestor na prepájanie niekoľkých zaujímavých tém. V knihe sa rozoberá tematika vzťahov, rodiny, morálky, politiky, filozofie, dejín či hudby. Hlavným leitmotívom však ostáva prelínanie osobnej pamäti jednotlivca s kolektívnou. Dej mapuje široké časové pásmo – zhruba od roku 1940 do roku 2020 (osem dekád rovnajúcich sa jednému ľudskému životu). Roland Baines sa stáva súčasťou histórie a na vlastnej koži prežíva dôležité dejinné míľniky, napríklad šírenie radiácie po jadrovej katastrofe v Černobyle, raketovú krízu na Kube, rozdelenie sveta počas studenej vojny, pád Berlínskeho múru či klimatické zmeny a nedávnu covidovú pandémiu. 

Okrem početných presahov do dejín a literatúry sa v próze objavujú aj komentáre k aktuálnemu dianiu či analýzy niekdajších politických strán a hnutí, ktoré pôsobili v Európe (najmä v Británii či Nemecku). Prostredníctvom hlavného hrdinu autor ponúka objektívne názory na dejinné udalosti a pohľad na situácie z éry socializmu aj kapitalizmu z druhej strany železnej opony. V historických pasážach má sklon komentovať udalosti a politizovať, no nestráca objektívnosť. Rok 1989 označuje ako začiatok politického optimizmu, ktorý sa valí do Európy ako dav prechádzajúci zničeným Berlínskym múrom. Dielo nadobúda významný spoločenský charakter a hovorí o atmosfére dejinných míľnikov s časovým odstupom. 
Naratív je preto rozdelený do troch časových rovín – detstvo, dospievanie a napokon dospelosť i staroba hlavného hrdinu. Je však nutné poznamenať, že tieto roviny sa vzájomne prelínajú. Hoci sa autor dištancuje od hlavného hrdinu, napríklad aj použitím rozprávania v tretej osobe singuláru, a vytvára tak nadhľad, pozorný čitateľ si v knihe všimne početné autobiografické prvky (povolanie autora a jeho hlavného hrdinu – obaja sú spisovatelia). Fikcia sa však neinšpiruje iba autorovým životom, ale využíva aj mnohé literárne zdroje. Tie hrajú hlavnú úlohu pri budovaní autentickosti románu, napríklad pri podrobnom opise činnosti hnutia Biela ruža v Nemecku počas druhej svetovej vojny. 

Hlavnému protagonistovi McEwan nepriznáva pozitívne charakterové vlastnosti, práve naopak. Dej je poznačený bilancovaním a osobnými reflexiami Rolanda Bainesa, ktorý sa skrýva za konanie druhých, odmieta si priznať vlastné chyby a prenasleduje ho pesimizmus, apatia aj frustrácia z nenaplnených ambícií. Navyše sa pasívne zúčastňuje na dejinných udalostiach. Ako sa ho dotýkajú? Do akej miery ovplyvňujú jeho vlastný život? Akú úlohu v ňom hrajú vzťahy?

Opakované vracanie sa k situáciám z minulosti a ich prežívanie „nanovo“ má pre hlavného hrdinu charakter lekcií. Kto mu ich dáva a aké lekcie má na mysli? V knihe sú opísané nasledujúcimi slovnými spojeniami – lekcie uplynulých rokov (s. 366), lekcie života (s. 412) či lekcia v umieraní (s. 434). Ako sa hovorí, človek sa učí celý život a románový Roland Baines je stelesnením tohto tvrdenia. Vďaka dôkladnej psychologizácii postáv román ponúka komplexný obraz hlavnej postavy vrátane jej prerodu od bojazlivého aj odvážneho malého chlapca cez pasívneho a osudu odovzdaného dospelého muža až po starca, ktorý má čosi „odžité“. Napokon prijíma smrť ako nevyhnutnosť, uzavretie cyklu, no zároveň sa obáva, čo sa po jeho odchode stane zo sveta. Nevyhýba sa preto kritike rozvoja umelej inteligencie, jadrových zbraní a zhoršujúcej sa klimatickej situácie. Všetky tieto aspekty vyúsťujú do nezadržateľne sa blížiacej katastrofy. Na margo toho konštatuje, že človek je síce kvapka v mori, no zároveň „nepoučiteľný tvor“ (s. 499). 

Lekcie sú pozoruhodným dielom s historickým presahom. Dojem z výbornej knihy ešte umocňuje autorov neopakovateľný štýl a kultivovaný jazyk. Román má tendenciu zaradiť sa  k úspešnejším McEwanovým dielam a verím, že aj k radu ďalších nemenej dôležitých kníh mapujúcich minulé a súčasné storočie.