Recenzia
Natália Turcovská
13.05.2024

Lucy v lockdowne

Lucy pri mori

Lucy pri mori je v poradí štvrtá, a teda finálna časť tetralógie príbehov o Lucy Bartonovej z pera americkej spisovateľky Elizabeth Strout.

Kniha síce obsahovo nadväzuje na predošlé diely, ide však o ich voľné pokračovanie. Emóciami nabitým dielom vás sprevádza rozprávačka a protagonistka v jednej osobe – spisovateľka Lucy Bartonová žijúca v New Yorku.

Strout v diele prioritne zobrazuje vzťahový problém medzi Lucy a jej bývalým manželom Williamom, načrtnutý v predchádzajúcom románe. Literátka však tentoraz umiestňuje hrdinku do nedávnej covidovej pandémie. A keďže postava Lucy je z hľadiska veku riziková a môže sa ľahko infikovať, na istý čas sa s Williamom presťahuje k moru. Opisuje, ako sa musí vzdať pohodlného života, zázemia aj práce a na neznámom mieste „prečkať“ pandémiu, ktorá sa dostala aj do Ameriky.

Spisovateľka ponúka pohľad na hrdinku počas lockdownu a zobrazuje pocity nereálnosti, ktoré súvisia s „odrezaním sa“ od zvyšku sveta. Lucy chýba osobný kontakt s rodinou a samu seba vníma akoby v bubline, v ktorej sa ako pozorovateľka pozerá bez možnosti zasiahnuť. Aktuálne správy aj informácie o svojej rodine a známych sa dozvedá iba prostredníctvom obrazovky. „Dívala som sa, verila som tomu, teda, vedela som, že sa to deje, ale je náročné opísať, čo som vnímala, keď som to sledovala. Akoby medzi mnou a televíziou existovala nejaká vzdialenosť. Samozrejme, že existovala.“ (s. 27) Myšlienky o budúcnosti v knihe podčiarkuje atmosféra pesimizmu, nepokoja a napätia – v širokej škále zobrazených emócií nechýba ani strach o najbližších.

Dôležitým symbolom v knihe je more. Lucy je z neho najprv sklamaná – je sivé, bezútešné a s hlukom naráža do opustených skál; napriek jeho „škaredosti“ ho vníma, no rozbúrenú myseľ neupokojuje. More odráža beznádejný charakter pandemickej situácie a jeho búrlivosť zas naznačuje neschopnosť ovplyvniť ju. Postupom času dochádza k metamorfóze hlavnej hrdinky, čo súvisí s ďalším vývinom deja a príchodom „lepších“ dní.

Tak ako v predošlých knihách, aj v tejto sa rozprávačka opakovane vracia k zážitkom z minulosti, ktoré nielen opisuje, ale prípadne k nim dopĺňa informácie. V nich sa prelínajú časové roviny, najmä súčasnosť s minulosťou. V postave Lucy autorka rozpletá komplikovanú pavučinu vzťahov, Lucy túži po pochopení a uzdravení. Z psychologického hľadiska sa s traumami vyrovnáva svojsky, napríklad vo forme fabulovania novej, lepšej mamy. Aspekty detstva, ktoré ju formovali, v knihe zároveň uzatvára a reflektuje naposledy. Miestami naivný a dobrácky pohľad Lucy na ľudí sa strieda s vyspelým – pripúšťa nedokonalosti iných a zmieruje sa s nimi. Prerodu hlavnej protagonistky nahráva aj prostredie, do ktorého ju autorka umiestnila, a vytvára ním kontrast (mesto New York vs. zapadnutý vidiek).

Za zmienku stojí aj historický a spoločenský kolorit knihy ozvláštňujúci dej, a síce, že vznikla a bola publikovaná v čase pandémie. V tomto smere ide o nadčasovosť diela, ktoré môže v budúcnosti nadobudnúť väčší význam. Obraz pandémie vykreslila Strout bez prikrášlenia – Lucy vystavila rovnakým situáciám a ťažkostiam, ktorými si v tom čase prešli mnohí (nosenie rúšok, dodržiavanie odstupov, zákaz návštev rodín či pocity bezmocnosti). Okrem pandemickej dejovej línie je v knihe prítomná aj silná vzťahová a rodinná línia, ktorá graduje a vrcholí v závere. Kniha má tak klimaxovú kompozíciu.

Z hľadiska obsahu a jazyka ide o ucelené a kultivované dielo. Autorka kladie dôraz na prežívanie postáv a ich psychologizáciu. Román je vyrozprávaný prostredníctvom dialógov a vnútorných monológov hlavnej postavy týkajúcich sa osobných spomienok či postrehov. Láskavý jazyk Strout dosahuje jemnosťou a vecnosťou s dôrazom na výber vhodných slov. Výpoveď s pointou na konci autorka zvykne v diele uviesť samostatne alebo v novom odseku, ako napríklad: „A náhle mi hlavou prebleslo toto: Všetci sme v lockdowne, neustále. Len o tom nevieme, nič viac.“ (s. 205) V románe sa ďalej vyskytujú početné motívy morálky, ľudskosti, priateľstva, rodiny či lásky. Podstatnou zložkou je tu aj budovanie múrov a ich búranie v kontexte pandemickej tematiky. Lucy pri mori zároveň uzatvára všetky témy, ktorým sa Strout v knihách venovala – od rodinných problémov či vzťahov až po politiku a spoločenskú situáciu.