ղľáԾ
Na noži
Samuel Salay: Malé divadelné portréty
B. m., Vl. nákl. 2006
Autor, ako priznáva vúvode, je kulisárom. Jeho zbierka príležitostných básní, ód na hercov, herecké umenie adivadlo čakala 15 rokov na svoju premiéru. Je to vmalebne viazaných veršoch, zamýšľaných sonetoch, zabalený výkrik nadšenia, výbuch citu ipietny šepot, vzblk vášne, ba až extázy tematizujúcej vlastné zážitky pri stretnutiach shercami av práci. Taká báseň ô, vynikajúca životná momentka zceloročnej schôdze o14.00, ktorá vrcholí sporom Lojza sJanom, lebo Lojzo mu počas prejavu inžiniera Gejmovského kopne pod stolom do galoší. Alebo opus Vidlicové kľúče – vtipný pracovný obrázok spritlmenou morálnou dilemou zapríčinenou Antonom Mrvečkom, alebo rozkošná záverečná básnická dvojka, trochu mimo obliga: Oltárny obrus Jána Pavla II. aVáclav Havel – kpríhovoru prezidenta. No predtým salva sonetov zoradených abecedne podľa mien, tu Dušan Blaškovič, tam Maroš Kramár aľa, tamto Jozef Vajda, náčrty situácií, divadelné výstupy agestá, pomedzi to fotografie usmiatych hercov... Treba priznať, že autor nepredstierane zbožňuje divadelnú múzu aľudí okolo nej, ale stvárnenie tejto lásky, to je absurdná dráma priam sgogoľovským čarom nechceného...
Radoslav Matejov
