ղľáԾ
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010.
Preklad Alena Redlingerová
U nás dosiaľ neznámy americký spisovateľ Francisco X. Stork sanarodil roku 1953 vMexiku akonemanželské dieťa, apodľa plánu starých rodičov homatka mala dať naadopciu. Tá sa však rozhodla pre neľahký život vdvojici sosynom. Neskôr, keď savydala, presťahovala sarodina doAmeriky, kdeFrancisco vyrastal a vďaka štipendiu mohol aj vyštudovať (najprv latinskoamerickú literatúru, potom právo, ktoré sa mustalo profesiou). Dodnes vydal štyri romány avzbudil nimi ohlasy u čitateľov aj ukritiky, získal viaceré ceny.
Hlavným hrdinom jeho románu Marcelo objavuje skutočný svet jeinteligentný, citlivý chlapec sdiagnózou slabšej formy autizmu. Marcelo žije srodičmi asestrou vrelatívnom blahobyte, navštevuje drahú súkromnú školu, ktorá sa špecializuje na výchovu detí spodobnými psychickými poruchami, srodinou chodieva na nákladné dovolenky. Otec je úspešný právnik vovychytenej firme amatka pracuje vdetskej nemocnici. Marcelo, introvert asamotár, má svoj zložitý, pred ostatnými ľuďmi utajovaný vnútorný svet. Jeho súčasťou jehudba, zvláštne natejto hudbe je, že ju počuje len on vo vzácnych chvíľach mimoriadneho sústredenia, dokonca akejsi iluminácie, je toakoby vnútorný hlas, pre iných nezachytiteľný, nopre chlapca nesmierne dôležitý, takako jepre neho dôležité rozmýšľanie oBohu a náboženských otázkach. Matka má presynove osobitosti porozumenie, otec však odmieta priznať si, že jeho syn je „mimo normy“ atrvá natom, abycez prázdniny brigádoval v právnickej firme. Vyžaduje tiež, abyMarcelo po prázdninách vymenil súkromnú školu za štátnu, a tým sazaradil medzi normálnych mladých ľudí... Chlapec jespočiatku nešťastný, pretože vlete chcel pracovať priponíkoch, ktoré chovajú najeho obľúbenej škole, napokon sa však podriadi otcovej požiadavke ajeho argumentu, že konečne samusí dostať dokontaktu so „skutočným“ svetom, sjeho pomermi apravidlami, striasť sasvojej prehnanej naivity anaučiť sa – kvôli vlastnej budúcnosti – ako to vosvete chodí. Pochopiť napríklad princípy súťaživosti, konkurencie, dravosti, osvojiť sikroky kpriebojnosti a úspešnosti...
Marcelo takvstupuje do „skutočného“ sveta, kde sazoznamuje sviacerými ľudskými typmi, medzi inými aj snekonvenčnou dievčinou Jasmine, sktorou saspriatelí. Keď náhodou odhalí vofiremnom odpade fotku dievčiny soznetvorenou tvárou adozvie sa, kto tozavinil, precíti nesmiernu účasť sjej utrpením arozhodne sa, hlboko rozhorčený nad zákonitosťami „skutočného“ sveta, odhaliť firemné korupčné správanie a hľadať spravodlivé potrestanie vinníka bez ohľadu na to, čo spôsobí týmto krokom ajsvojim najbližším... Marcelo vďaka novej skúsenosti dospieva, napĺňa takotcove ambície, začína rozumieť „skutočnému“ svetu, dôsledky tohto porozumenia sú však totálne odlišné od tých, ktoré očakával otec...
Keď somasi pred rokom prečítala skvelú knihu Axela Braunsa Pestrotiene anetopierci, vktorej autor, vychádzajúc zvlastnej skúsenosti, podáva príbeh autistu, domnievala som sa, že opísať vnútorné situácie človeka stouto diagnózou napodobnej literárnej úrovni sa inému autorovi tak ľahko nepodarí. Inak, inou kompozíciou prózy, inými výrazovými prostriedkami, nonemenej sugestívne sa toFranciscovi X. Storkovi podarilo v príbehu oMarcelovi, ktorý objaví nielen „skutočný“ svet, ale vďaka konfrontácii s ním ajseba a možnosti, ako sinapriek jeho existencii zachovať pôvodné hodnoty.
