ղľáԾ
Príbehy histórie z Ikaru
Gabriele M. CristenDZá: Mária Terézia. Medzi trónom a láskou
Bratislava, Ikar 2006
Preklad Elena LinzbothDZá
Vydavateľstvo Ikar pokračuje vsérii kníh venovaných dynastii Habsburgovcov. Po tituloch Dcéry Márie Terézie, Habsburské ženy na cudzích trónoch,Veľkí panovníci habsburského rodu a Synovia Márie Terézie zpera Friedricha Weissensteinera vydáva román venovaný životu samotnej cisárovnej.
Vživotopisnom profile spoznávame Máriu Teréziu predovšetkým ako milujúcu manželku Františka Štefana Lotrinského. Ten do jej života po prvý raz vstúpil ako pätnásťročný dedičný princ Lotrinský, ktorého vychDZávali vo Viedni, aby sa oženil sdedičkou trónu. Mária Terézia sa do neho už ako dievčatko zaľúbila a po trinástich rokoch mohla konečne povedať svoje „áno“. Mala šťastie, pretože manželstvá na panovníckych dvoroch vtedajšej Európy sa neuzatvárali zlásky, ale zmocensko-strategických.
Jej láska nevyprchala ani po 29 rokoch manželstva. Aký rozhodujúci význam mal pre ňu tento vzťah, dokazuje aj zápis, ktorý sa našiel vjej pozostalosti: „Nebesia vymerali nášmu šťastiu priveľmi málo času... Mon vieux, než si ma musel toho strašného 18. augusta opol desiatej večer opustiť, žil si 56 rokov, osem mesiacov adesať dní. Dýchal si 680 mesiacov, 2958 týždňov, 20778 dní, 496992 hodín. Ztoho 29 rokov, šesť mesiacov ašesť dní sme mohli prežiť vnaplnenom manželstve. Poznačili ma navždy. Bolo to 355 mesiacov, 1540 týždňov, 10781 dní, 258744 hodín. Každá ich minúta je pre mňa nekonečne drahá, lebo je to láska.“
Dej je koncipovaný ako rozhovor Márie Terézie so svojím zosnulým manželom, ktorého oslovuje nežne „mon vieux“ (môj starký). Začína sa prológom z2. novembra 1780, keď cisárovná, očakávajúca koniec svojej životnej púte, zostupuje na sviatok Všetkých svätých do hrobky svojho zosnulého manžela. Tu pri svojom najbližšom človeku začína rozprávať hlboko ľudský príbeh, postupne nám približuje jej život od zamilovaného dievčatka, mladej arcivojvodkyne po staršiu dámu, ktorá takmer túžobne čaká na smrť, aby ju vykúpila zutrpenia bolesti. Spomína si na prvý bozk, na obavy, či dynastické záujmy neohrozia naplnenie jej lásky, na požiadanie oruku, na vytúžený svadobný deň a svadobnú noc.
Mária Terézia brala svoj úrad veľmi zodpovedne a mnohokrát sa zdalo aj jej najbližšiemu okoliu, že povinnostiam panovníčky príliš podriaďuje celý svoj život. (Na trón nastúpila po smrti otca ako 23 ročná.) Sama priznáva, že si ju podmanil určitý druh túžby po moci aže sa vniektorých chvíľach nedokázala podriadiť názorom či očakávaniam svojho manžela, ktorý popri tejto dominantnej žene nevyhnutne musel zostať mužom vtieni svojej ženy, dokonca aj ako cisár. Ako sa stým obaja vyrovnávali? Aj na to Mária Terézia spomína. Apovzdychne si: „Ach, František, ako hlúpo len človek márni čas, kým ešte nepochopil, že je presne vymeraný.“ Okrem panovníckych povinností jej najviac záležalo na láske apozornosti svojho manžela. Vmladosti jedna znajpôvabnejších panovníčok si dala veľmi záležať na svojom výzore avždy sa chcela páčiť svojmu Františkovi, ktorého milovala aktorému bola verná až za hrob.
Vďaka jej rozprávaniu sme svedkami korunDZácií, sledujeme súkromný život habsbursko-lotrinskej, budovanie Schönbrunu, ktorý Mária Terézia cieľavedome pripravovala pre svoju rodinu ako útulný domov na rozdiel od majestátneho Hofburgu, ktorého hrubé steny aneprehľadné chodby ju skľučovali.
Niekdajšia malá Rezi, ako ju rodičia amanžel dôverne oslovovali, neskôr ako panovníčka Mária Terézia bola cisárovnou, arcivojvodkyňou Rakúska, kráľovnou Uhorska aČiech. Viedla vojny, vyjednávala, vládla, obnovovala areformovala krajinu, vrúcne ažiarlivo milovala svojho manžela, rodila a vychDZávala deti. Osud túto silnú ženu nešetril, mnohokrát sa musela zmieriť so stratou najbližších, ktorých jej vyrvala zo života smrť.
Tento pútavo napísaný román nám sprístupňuje súkromie Márie Terézie, sme účastníkmi jej spovede arekapitulácie života. Ukazuje nám Máriu Teréziu ako múdru acitlivú ženu, ktorá plní svoje štátnické úlohy, miluje svoju rodinu, podlieha slabostiam tak ako každý človek, uvedomuje si ich aspätne hodnotí svoje kroky. Portrét Márie Terézie zpera G. M. Cristenovej čitateľ vníma ako sugestívnu výpoveď samotnej Márie Terézie aje rád, že ju spoznáva ako osobnosť, ktorá si zaslúži úctu ana ktorej životných osudoch sa možno poučiť.
Michaela GeisbacherDZá
