ղľáԾ
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2010
Druhý zväzok fantasy série dvadsaťdvaročnej autorky sa začína súdom, únosom a útekom. Mija aMiseag, dediči tajomstva, moci aprekliatia majú pykať zaneoprávnené vniknutie dotajnej Komory ľubietovského čarodejníckeho klanu. Uprostred procesu saale zjaví oddiel ozbrojených prívržencov Mariota. Navyrovnanie sa snimi použije dvojica ústredných protagonistov magické schopnosti aocitá sa v útrobách lesov zoči-voči tajomným bytostiam a iným nebezpečenstvám. Dostanú sa dokrajiny Maettregov – ľudí mieru, ktorí odmietajú použitie všetkých zbraní. Nopriaznivci napínavých príbehov sarozhodne nemusia báť. Zvedavým prezradím už len toľko, že druhý zväzok plánovanej tetralógie (každý má podľa autorky symbolizovať jeden živel), jevenovaný ohňu aplamene, čo vyšľahnú, budú naozaj zelené, ako sľubuje obálka...
V porovnaní sprvým zväzkom v úí zreteľne cítiť väčšiu autorkinu istotu najmä vkoncipovaní dejovej zložky textu. Román plynie dynamicky, charaktery postáv sú výstižnejšie prekreslené, kniektorým (Natriga, schizofrenická dcéra vodcu Maettregov) by sanehanbil priznať anietablovaný autor hlavného prúdu literatúry. Napriek občasnému upadnutiu dopasce tínedžerskej pocitovosti vknižke príjemne prekvapí schopnosť nadhľadu spojeného snenásilným humorom – aprekvapia i scény, vktorých sapatetickosť stáva dojímavou – apresvedčivou nielen preneskúsených čitateľov.
Hoci neobratnosť vuchopovaní psychologických nuáns čiastočne pretrváva, vzťah dvojice hlavných protagonistov vďaka zručnej práci sdetailom atiež už spomenutou komikou (napr. scéna, keď Mija daruje buchty Miseagovi) pôsobí uveriteľnejšie než analogicky rozohrané partie vrománoch autoriek valcujúcich s upírskymi romancami rebríčky predajnosti. Holecyová má citpre mieru, vkus adar vyváženého striedania clivých tónov so šibalskými.
Nemožno neoceniť prinajmenšom čiastočne naplnenú ambíciu autorky: prekročiť tieň klasickej fantasy a vstopách toho najinšpiratívnejšieho zdiela Rowlingovej vytvoriť napätie nielen zdeja, ale i zodhaľovania rôznorodosti charakterov postáv. Prozaička svoj vzor neuchopila lenpovrchne, motivicky, aleusiluje sauchopiť ijeho podstatu. VHolecyovej imaginárnom svete – aj vďaka samostatne sarozvíjajúcemu talentu – nenájdeme dobrých a zlých; ústami jednej zosvojich postáv nám spisovateľka oznamuje: „Rozprávky môžu zostávať čiernobiele, ale je načase, abyste sapozreli nasvet taký, aký je – plný farieb azložitý“ (s. 330).
Pri vykresľovaní prostredia prozaička obratne skombinovala prvky slovenského aslovanského folklóru svlastnou imagináciou. Hoci nadväznosť navzor vpodobe Rowlingovej zostáva zreteľnou, úԾ prináša (aj v súvislosti smotívom cesty neznámym prostredím) výraznejší odklon odvplyvu svetov Harryho Pottera. Prehľadne, sozmyslom prerozprávačskú disciplínu usporiadaný celok nie jeepickým veľdielom, no (najmä mladším) fanúšikom fantasy nesporne ponúkne niekoľko hodín príjemného čítania. Aj z väčšieho odstupu môžem skonštatovať vporovnaní sprvým zväzkom kvalitatívne zlepšenie, čo poskytuje dostatočný dôvod byť zvedavý nielen nanasledujúce dobrodružstvá hrdinov.
