��������

Od histórie po súčasnosť

Ivan Kučma

Martinské typografissimo

Martin, Vydavateľstvo Neografie 2007

Reprezentačná publikácia je netradičným sprievodcom dejinami tlačiarstva v Martine. Autor Ivan Kučma predstavil obraz nie veľmi významného mestečka, ktoré v meruôsmych rokoch vstúpilo do politiky a Memorandom národa slovenského sa zapísalo do dejín modernej slovenskej politiky. Tento krok a vznik Matice slovenskej načrtol v úzkej súvislosti so vznikom prvej tlačiarne – Kníhtlačiarskeho a účastinárskeho spolku – KÚS (1869), ktorý začínal svoju činnosť s jedným ručným lisom a jedným rýchlolisom s pomocou českých tlačiarov. Navonok vystupoval podnikateľsky a zároveň bol prvou národnou tlačiarňou, prvým priemyselným podnikom v Martine, ktorého najmasovejším titulom boli Národné noviny a do dejín knižnej kultúry sa zapísal prvou modernou edíciou (Matičné spisy č. 21 – 41 z rokov 1870 –1874). Položil základy národnej tlače a výrazne prispel k rozvoju slovenčiny. Obdobie rozkvetu KÚS sa striedalo s určitým útlmom, ale najmä  spoločensko-politické zmeny v 1. polovici 20. storočia sa odrazili v jeho činnosti až po jeho včlenenie do iného subjektu (Neografia 1951). Podrobné dejiny tejto tlačiarne doplnil autor o činnosť Kníhkupecko-nakladateľského účastinárskeho spolku (1885), vznik a fungovanie komerčných tlačiarní v meste. V závere kapitoly predstavil v biografických medailónoch osobnosti  KÚS a iných dobových tlačiarní v Martine do roku 1939 a pripravil kalendárium.

    Nasledujúca kapitola zaznamenáva Martin ako nadregionálne centrum v rokoch 1919 – 2006 a zásadné zmeny (napr. meniace sa postavenie Matice slovenskej), ktoré vplývali na rozmach tlačiarstva a s ním súvisiaci rozvoj vydavateľskej činnosti. Podrobnejšie sú tu spracované dejiny tlačiarne Neografia a ďalších fungujúcich tlačiarní v Martine. Založenie Neografie (1943) autor pokladá za ,,deň vzniku novodobej slovenskej polygrafie“. Ivan Kučma dôsledne sprevádza čitateľa vývojom tejto tlačiarne, rozširovaním spektra jej činnosti (napr. ceninová tlač), pozornosť venuje výtvarnej stránke knižného umenia (známková tvorba, návrhy papierových bankoviek, bibliofílie, slovenská škola krásnej knihy) a zdôrazňuje, že napriek vysokým nákladom knihy z Neografie nepodľahli bulváru. Načrtol nielen orientáciu tlačiarne aj na zahraničný obchod a jej prácu pre popredné vydavateľské domy, ale aj  rôzne organizačné zmeny a vlastnícke vzťahy, rozvoj tlačiarenských techník, výstavbu nového areálu a pod. Tí, ktorí sa zaslúžili o prosperitu tohto tlačiarenského gigantu, našli svoje miesto v biografických črtách a najdôležitejšie etapy dejín Neografie a ďalších tlačiarní v kalendáriu. Kapitolu uzatvoril prehľad literatúry a prameňov, ukážky z produkcie tlačiarne a trojjazyčné resumé v angličtine, nemčine a ruštine.

�������� Martinské typografissimo je podrobnou analýzou dokumentov, množstva prameňov a literatúry, ktorá zreteľne ukazuje nepretržitú líniu od prvej tlačiarne Kníhtlačiarskeho a účastinárskeho spolku (1869) až po dnešnú Neografiu. Kniha upúta nielen spracovaním faktov, ich zasadením do dejín mesta, ale aj krásnou grafickou úpravou, ktorú  citlivo dopĺňajú dobové fotografie, portréty osobností a ukážky z produkcie tlačiarní. Martinské typografissimo je dôstojným holdom práci všetkých martinských tlačiarov.

��������   Lýdia Čelková