ղľáԾ
Medzi sebou azvyškom sveta
Zuzana Greta Belková: Mechanický gramofón
Levice, Koloman K. Bagala (L. C. A. Publishers Group) 2005
Debut Zuzany Belkovej nebol až taký neočakávaný, je predsa dvojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka, krátke texty uverejňovala v internetovom magazíne Amnezia.sk a časopise Dotyky. Mechanický gramofón ponúkaveľmi vyspelé texty a pasáže, ktoré hneď pri prvom čítaní zaujmú, sú originálne amajú čo povedať. Ale ako to býva, istá rozprávačská nevyhranenosť je koniec koncov akousi povinnosťou takýchto knižiek. Tým ju, samozrejme, nezhadzujem. Táto nevyrovnanosť je presne to, čo debut potrebuje, tým provokuje, je svojským spôsobom nekonzistentný amá teda pred sebou veľa možností na pokračovanie...
Mechanický gramofón vytvára svoj vlastný svet, vie prebrázdiť obyčajné veci abežné úvahy, rozrýva ich, atak vyraďuje z normálnosti. Znormálnosti aj preto, že hrdinovia jednotlivých poviedok sami normálni nie sú. Kdesi som ako charakteristiku tejto knižky čítal – sviežo a hravo načrtáva mentalitu a zvykydnešnej mládeže. Dúfam, že nie. Priznávam, pri čítaní som mal pocit, že sa zúčastňujem na vytváraní príbehu, že dej ma vťahuje, ale stotožnenie smentalitou azvykmi „Belkovej“ mládeže by ma teda nenapĺňalo pocitom originálnej výlučnosti. Chlapec, čo pociťuje neustálu nadradenosť vzmysle jedinečnosti svojho tela, egoista snaviazaním na vlastnú mamu; muž sfóbiou voči baktériám, ktorý odmieta kvôli tomu chodiť na verejné „podotýkané“ miesta, ako sú napríklad kúpaliská; neúnavný rozprávač, ktorý všade bol avšetko videl, no pri jeho príbehoch ostatní zaspávajú; muž, čo spáva včapici, aby mu nevypadávali vlasy...
Možno teda povedať, že tento svet zaujme, no žeby charakterizoval dnešnú mládež? Neviem, neviem... Tieto postavy akoby nemali vypestovaný zmysel pre odtiene, akoby milovali lyrický rozpor iba medzi svetlom atieňom, teda medzi sebou azvyškom sveta. Vtomto uvažovaní sú nonkonformistický profesionáli. Lenže zabúdajú, že človek sa sebarealizuje prostredníctvom konania avzťahov sinými ľuďmi.
Aje dobré, že kniha je onich. Provokuje, núti hnevať sa na nich, kritizovať, vytvára teda dialóg, čo je vlastne komunikácia, atá je predsa základom dobrej literatúry.
Možno trochu alibisticky obchádzam už spomínané nevydarené pasáže, no mal som pocit, že iba plasticky dotvárajú autora asú len akýmsi prirodzeným pošmyknutím sa na ceste, kde týchto prešľapov bude čoraz menej.
Radoslav Tomáš
