��������

Dean Koontz (1945) patrí k  najúspešnejším americkým spisovateľom súčasnosti: má na konte množstvo kníh i filmov. Román Mesto (Vydavateľstvo XYZ v Al batros Media, preklad Martin Polakovič) práve vychádza v  slovenčine ako prvý a myslím, že aj napriek bohatej konkurencii na trhu s  prekladovou  populárnou literatúrou si ho náš čitateľ nájde. Prečo? Pretože v  danom type literatúry je rozhodujúce vynájsť spôsob, akým autor zatlačí na prah vnímania, aby oslovil čo najpočetnejšie publikum – a Koontz ten spôsob má!

Príbeh by sme mohli označiť za mysteriózny triler, no vmiešal sa do neho aj spoločenský a  psychologický rozmer s  tragickými i  komediálnymi prvkami a  v  neposlednom rade aj mágia. Práve výber a  vzájomné pomery týchto prvkov sú spomenutým autorovým spôsobom, ako dnes úspešne osloviť čitateľa. Rozprávanie napĺňajú spomienky na osudovú kapitolu detstva teraz už staršieho rozprávača a vtedy hlavného hrdinu: sú nahrávané na magnetofón, čo dodáva celému podaniu príjemnú autentickú náladu. Osobný záznam siaha do 60. rokov minulého storočia, keď mal Jonah 10 rokov, bol černošským chlapcom vo veľkom meste a  nezažil nič nezvyčajné, až kým mu cestu neskrížila pekná tajomná dáma, ktorá o sebe prehlásila, že je mesto, je jeho dušou. Ako zaiste tušíte, toto bude zlomový moment, ktor ý reáliám jedného obyčajného života vtisne postupne väčší a  vyšší zmysel, rovnako ako tá dáma dáva zmysel niečomu, čo bez duše možno považovať len za spleť budov a  ciest. Jonahovo detstvo je spojené s  hudbou, milujúca matka spieva, jeho dedko hrá na klavíri, no okrem tohto pozitívneho pólu doň zasahuje aj opačný, ktorý sa odvíja od jeho nenávistného otca – tam sa utvára zápletka spojená so zločinom, ktorý sa stane vyvrcholením knihy a  Jonahovi spôsobí psychické rany a  výraznú fyzickú ujmu. Ale to, samozrejme, nie je koniec. Dielo nestavia na rozvrate, ale na harmónii. Jeho naozajstný dozvuk tvorí posolstvo nenásilia, zmieru a  láskavosti. Jonah je vo veku formovania, intenzívne prežíva každú dobrú, ale aj zlú udalosť, a v rámci vlastných možností si uvedomuje etickosť života, teda aj známu skutočnosť, že dobrého je veľa, no zlo viac vidno: „Hoci sme zo sveta urobili miesto plné nenávisti, závisti a násilia, množstvo dôkazov ma ubezpečuje o tom, že je živnou pôdou priateľstva, lásky a dobroty.“