��������

Trnava, Miloš Prekop – AND 2010

Môže byť písanie zlozvykom? K takejto ����ž�Դ� prekvapivej otázke nabáda útla knižka Minule, keď som (��&�ⲹ���ܳٱ�;�Ծ�����č�Ա�) fajčil s podtitulom „�ڲ���č�����������“ poviedky. Dvojica autorov, z ktorých jeden by podľa vlastných slov aj sám rád poznal odpoveď na otázku, kto vlastne je, a druhý, pobývajúci na tomto svete od roku 1988, keď sa narodil ako 23-ročný, ponúka čitateľovi zbierku krátkych príbehov a úvah s dôležitým spoločným menovateľom: ich inšpiračným zdrojom bola (pravidelne alebo občas) zapálená cigareta. Autorstvo jednotlivých príbehov je ľahko rozlíšiteľné: Remi Kloos, ako pravidelný fajčiar, vždy začína vetou „Minule, keď som fajčil...“, Pero Le Kvet do nej ešte vkladá slovo „��&�ⲹ���ܳٱ�;�Ծ�����č�Ա�“, ako občasný fajčiar.

Spektrum tém oboch patafyzikov je rozmanité. Remiho Kloosa obzvlášť trápia „jazykovedné“ a komunikačné problémy modernej doby a ich dôsledky v každodennom živote, okrem toho však predkladá aj úvahy o súčasnom filme a námety na niekoľko zaručených filmových „trhákov“. Pero Le Kvet zasa často naráža na bizarné zdravotné (a psychologické) ťažkosti svojich známych a na vlastné absurdné, niekedy až surrealistické sny a predstavy. Zo (zdanlivo) jednoduchých a občas aj zmyslom príliš neoplývajúcich príbehov však presvitajú viaceré trefné pripomienky a postrehy, servírované čitateľovi takmer ľahostajne a akoby mimochodom. Niekedy sú „iba“ vtipné a úsmevné, inokedy nenápadne podsúvajú aj hlbšiu myšlienku. V žiadnom prípade ale neašpirujú na zaradenie do kolónky „vyššia“ literatúra. Veď paradoxne sám Remi Kloos označuje písanie za svoj najväčší a „zničujúci“ zlozvyk.

V boji s týmto „zlozvykom“ sa však autorom podarilo vytvoriť celkom zaujímavé dielko, nedá sa o nich povedať – ak si požičiame Remiho aktualizovaný frazeologizmus – že by za ne človek ani 5 korún (0,165 EUR) nedal. Práve naopak, ich prečítanie prinajmenšom vyvolá úsmev na tvári čitateľa. A ten je v časoch, keď sa smrteľnou chorobou môže stať aj alergia na jedenie jabĺk pod brezami či na rýchly pohyb (str. 19) celkom slušnou devízou.

Napriek tomu, že kniha v žiadnom prípade nemá propagovať fajčenie (ale ani bojovať proti nemu), ako autori upozorňujú už vo dvoch Prológoch, je pozoruhodné, koľko tvorivých námetov a situácií hodných zvečnenia v literatúre zažili obaja „len tak“, keď (��&�ⲹ���ܳٱ�;�Ծ�����č�Ա�) fajčili. Až mi bolo pri čítaní chvíľami ľúto, že nefajčím...