ղľáԾ
Ženskí obrodenci!
Jana Juráňová: Misky strieborné, nádoby výborné
Levice, K. K. Bagala (L. C. A. Publishers Group) 2005
Misky strieborné, nádoby výborné je titul divadelnej hry sjedným dejstvom ao mnohých neporozumeniach. Zhrobov na javisko vstanuvšie manželky asúčasnice štúrovcov po svojom, poviem rovno, trochu ako sliepky preberajú vlastné životy po ich bokoch. Po bokoch veľkých mužov nášho národa, sktorými ony, ak nezdieľali až tak často posteľ, tak aspoň domácnosť apotomstvo. Národniarsky zápas si vysvetľujú tak, ako vedia a môžu, veď prečo by aj nie? Pýtal sa ich niekto, či ho chcú alebo nie, či mu rozumejú alebo nie? Ony sa vyznajú vkvetoch, ľúbostných listoch avýchove detí. To im stačí. Iženám ajich slovutným manželom. Jediná Adelka nepochodila, keď vysoko rúbala, až ksamému Štúrovi. Aako je dobre známe, ten mal na pletky so ženami málo času, keďže neustále potreboval mladých slovenských juncov obzerať apriťahovať do svojho Tatrínu: „Adelka: Ja som nechcela byť jeho múzou. Chcela som mu pomáhať vjeho úsilí. Chcela som, aby jeho vec bola aj mojou vecou, ale on mal okolo seba dosť mužov, mňa ktomu nepotreboval. Ani na rozhovory ma nepotreboval. Prekážala mu moja krása, ktorá sa ho netýkala, hoci vedel, že by sa ho mala týkať, vyrušovala som ho. Apri tom zabúdal, že existujem. Hurban: Štúr, keď zbadal vškole na prednáškach daktorú peknú tvár mládencovu, staral sa, ako by ho dostal kštúdiám národným. Aktomu sokolie jeho oko ešte striehlo, kde ktorý talent by polapiť ado svojich krážov uviesť mohol.“ (s. 63–64) Nerozumejú si navzájom; muži nerozumejú ženským túžbam, prehovárajú knim zo svojich piedestálov, ženy pretrpia chlapský zápal za vec, veď hlavná vec, že im porodili zdravé avychovali hodné deti aobčas sa im dostane pohladenia vliste zrevolučného frontu. Aniektorým ani toľko. No ani medzi rodmi samotnými, samozrejme, nejestvuje dokonalé porozumenie; nevydatá apriskoro zosnulá Adelka nemôže pochopiť Aničku Jurkovičovú, spokojnú manželku amatku siedmich detí, Marína Sládkovičovu ženu Antóniu, ktorá žije sjeho inou múzou na perách.
Achlapi?
Juráňová nám štúrovcov predstavuje vtrochu inom svetle, aké sme pobrali vškolách. Vyberá zautentických prameňov state, ktoré zaujímavo vpracúva do diela a dokresľuje nimi takú častú nekompatibilitu v ľudských vzťahoch; hra sa zvrháva doreplík soneskorenými ozvenami usúbesedníkov. Juráňová konečne rozčerila hladinu zotrvačnosti aponúkla iný, bizarnejší anie natoľko históriou aideológiou zaťažený astatický, skamenený obraz našich obrodencov. Dala im iný rozmer tým, že sa pozrela cez svoje oči ženy nespokojnej so stavom videnia sveta. Avšak, aj to je len ďalšia zmožností, ako sa na svet pozerať avynechať pri tom azda i mnoho iných uhlov. Zhry preto vykúka jej (feministický) zámer občas trochu umelo abizarnosť by sa bez tejto ideovej príťaže dala využiť občas aj efektívnejšie. Lenže, nestratila by sa potom celá idea?
Samu autorku netreba slovenskému čitateľovi zvlášť predstavovať. Vďaka jej činorodej publicistickej práci (pre rozhlas, časopisy...), ale aj širokej publikačnej činnosti (knihy poviedok, dve knihy pre dospievajúceho čitateľa...) si vyslúžila uznanie ale aj kritiku. Radí sa medzi autorky orientované kfeministickej filozofii. Dodajme, že patrí ktomu málu slovenských spisovateliek a spisovateľov, ktorým vyšli ich knihy už vniekoľkých zahraničných prekladoch.
Chvályhodný zostáva fakt, že vydavateľstvo otvorilo brány aj feministickej literatúre a vydalo knižne toto dielko, ktoré je na svete už takmer desať rokov.
Eva Ťapajnová
