ղľáԾ
Správne dávkovanie humoru, erotiky a exotiky
Roald Dahl
Môj strýko Osvald
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2006
Preklad Hviezdoslav Herman
Príbehy pre dospelých Roalda Dahla sú plné bizarnosti aabsurdity, čierneho humoru aneškodnej škodoradosti. Hlavným hrdinom tohto humorného a pútavého príbehu je excentrická postava strýka Osvalda, samoľúbeho asebavedomého starého mládenca. Tento povestný zvodca amilovník podľa vlastného „skromného“ názoru zatieňuje aj samého Casanovu. Svoje vzrušujúce zážitky si zaznamenáva do denníka avďaka rozprávaniu jeho synovca sa aj my stávame svedkami jeho vzrušujúcich zážitkov.
Kniha objasňuje okolnosti, ako získal svoje rozprávkové bohatstvo, akoby vystrihnuté zbohatej galérie autorových nespočetných výletov do krajiny absurdnosti. Zdrojom jeho bohatstva nie je totiž nič iné ako výnosný obchod s „najsilnejším afrodiziakom všetkých čias“ – práškom z exotického chrobáka žijúceho vafrickom Sudáne. Pritom vjeho postoji nie je ani náznak chamtivosti či túžby po bezduchom majetníctve: „Odmietam mať čokoľvek spoločné so zarábaním peňazí, ak príslušný proces nespĺňa dve zlaté pravidlá. Vprvom rade ma musí baviť. Apo druhé musí byť dostatočne príjemný aj pre tých, ktorých finančné prostriedky pri ňom odčerpávam.“
Groteskný podtón Dahlovho rozprávania, sebairónia aotvorený výsmech rôznych vrstiev spoločnosti sú čitateľovi sympatické od prvých strán; navyše, strýko Osvald je zapálený cestovateľ azavedie čitateľa do mnohých atraktívnych kútov sveta. Plejádu postáv, ktoré sa stali obeťou tvorivého ducha strýka Osvalda, tvoria intelektuáli, politici, umelci – ušetrené nezostali ani skutočné osobnosti svetovej politiky, umenia alebo vedy.
Zaujímavé je sledovať následné „psychologické“ hodnotenia správania sa týchto slávnych osobností. „Tí sveľkými mozgami, prenikaví inteligenti, sa po dávke prášku zchrobákov správajú celkom inak než umelci. ...Zarazia sa azačnú rozmýšľať. Usilujú sa prísť na to, čo sa snimi vlastne stalo aprečo. Umelec to zoberie ako hotovú vec azačne si užívať.“
Od Dahla sa dozvieme aj to, čím sa od seba líšia veľkí spisovatelia amaliari: „...veľkí spisovatelia často vyzerajú tak obyčajne ... nie je na nich nič, čo by naznačovalo ich veľkosť, na rozdiel od maliarov. Veľký maliar vždy vyzerá ako veľký maliar. Ale veľký spisovateľ zvyčajne vyzerá ako bezvýznamný úradník ztovárne na výrobu syrov.“
Objavovanie čara exotických krajín, štipľavý čierny humor, autorov štýl rozprávania, ľahký erotický náboj a –samozrejme – brilantný príbeh nám zaručia osviežujúci čitateľský zážitok.
Michaela Geisbacherová
