ղľáԾ
Bratislava, Kalligram 2011
Preklad Zuzana Malinovská
VydavateľstvoKalligram má všetky predpoklady rozčeriť hladiny „pokojnej“ väčšinovej literárnej produkcie tohtoročnej jari. Román Moravagin, pôvodom švajčiarskeho autora, naturalizovaného Francúza, Blaisa Cendrarsa asinechá chladným len málokoho. Prýšti zneho neskutočná živelnosť, raz ním lomcuje vášeň, inokedy mrazí jeho zverská ľahostajnosť. Je todielo preplnené obrazmi, symbolmi, svojráznou poetikou – to všetko sa túži dostať von, buble to vňom ako vhrnci svriacou vodou. Alebo vriacou krvou? Horúca krv, to je to, čo poháňa hlavného hrdinu (či skôr antihrdinu), vraha žien Moravagina, vjeho vyčíňaní ačo takfascinuje jeho spoločníka, mladého lekára – akési Cendrarsovo alter-ego. „Konečne somstretol človeka, akého somodjakživa túžil poznať. Že je nasvete ojednu vraždu viac alebo menej aže sa nájde ďalšia mŕtvola mladučkého, ešte nedospelého dievčatka? Čože je topre mňa? Konečne budem žiť vtesnej blízkosti divého zvieraťa vľudskej koži, sledovať jeho život, zdieľať jeho život, sprevádzať ho životom. Ponorím sa do života. Prispejem do života. Zišiel nascestie, prišiel orovnováhu, tohej, ale vakom smere? Moravagin. Jenemorálny. Stojí mimo zákona. Jenervózny, impulzívny, prchký alebo mulen mozog pracuje na zvýšené obrátky?“ Takto opisuje začínajúci psychiater Raymond Veda ichosudové stretnutie. Dejrománu (ikeď dielo nie je ľahké jednoznačne žánrovo zaradiť) sa však neodohráva len napozadí dôverného vzťahu lekára ajeho pacienta, autor vtomto prípade podľa vlastných slov predstavuje „príbeh jedného priateľstva“. Vochvíli, keď Moravagin zmĺkne (lekár mu vúvode knihy prenecháva slovo, abyporozprával príbeh svojho života) aslova sa opäť ujíma Veda, nadobúda rozprávanie navzdory okolnostiam očosi pokojnejší ráz. Veda aMora, pozoruhodná dvojica majstrov predstierania naprvý pohľad pripomína hercov pohybujúcich sa najavisku sveta pred kulisami búrlivých dejinných udalostí prelomu 19.a20.storočia, zásadne ovplyvňuje životy ľudí okolo seba avyvoláva tým reťazovú reakciu. Zbábok sa stávajú bábkari poťahujúci zamotúziky apostrkujúci skutočné bábky tam, kamich chcú dostať. Ako príklad možno spomenúť ichaktívnu účasť naruskej revolúcii, pobyt medzi domorodými kmeňmi Vallataonov či tzv. modrých Indiánov. Ichnepokojné duše neustále volajú pozmene, strach zodhalenia ich núti ísť ďalej aďalej, atak sa zRuska (kam savydávajú po úteku zo švajčiarskeho sanatória) presúvajú doAnglicka, zAnglicka doSpojených štátov adoJužnej Ameriky, aby sa vyčerpaní ana prahu smrti usadili voFrancúzsku, kdeich ďalšie plány onedlho zahatá prvá svetová vojna.
Autor tejto azda trochu netradičnej kombinácie dobrodružného románu acestopisu, pretkanej úvahami voforme esejí, podáva plastický obraz doby nastupujúceho technického pokroku, ktorá mala raz anavždy zmeniť smerovanie dejín apodobu sveta.
