��������

Schopnosť abstraktne myslieť pokrivkáva, čo v neposlednom rade dokazuje aj množstvo medzinárodných výskumov. Ako už nejaký čas vieme, abstraktné myslenie nie je len samostatným svetom vo svete, úzko súvisí s čitateľskou gramotnosťou, schopnosťou dekódovať sekundárne významy textu (i obrazov), logickým uvažovaním, hľadaním nových riešení, ako aj so zručnosťou efektívne sa učiť. Jednou z kľúčových pomôcok ako abstraktné myslenie rozvíjať u detí, je ponechať im slobodu v čítaní ����vnímaní kníh, ����teda realizovať spoločne (zvlášť u detí predškolského veku) takzvané otvorené čítanie. Nie všetky tituly sú pre tento druh aktivity vhodné, no Kým dopadne šálka Simony Smatana je pre rozvoj abstraktného myslenia vyslovene stvorená. Asi by nebolo fér prezentovať toto prekrásne vizuálne dielo v prvom rade ako voľajakú vzdelávaciu pomôcku (nevedela som si pomôcť). Simona Smatana vytvorila komplexný, vizuálne i textovo pútavý mikrosvet, v ktorom sa dajú hľadať i nachádzať stále nové javy, pocity, obrazy, príbehy. Táto známa ����etablovaná slovenská ilustrátorka v knihe dokázala, že sa nebojí inovácií (čo nemusí mať vždy vyslovene pozitívny výsledok), no v jej prípade sa podarilo stvoriť unikátne dielo, ktoré sa jednoznačne vymyká priemeru i nadpriemeru. Navyše preň tak nejako prirodzene nepasuje žiadna odporúčaná „vekovka“ – bez akejkoľvek pochybnosti môže byť hrdou súčasťou dospelej knižnice rovnako ako detskej poličky.

Kým v predchádzajúcich tituloch (Hovnivál Hugo, Včelár Jožko, František z kompostu ����podobne) zvolila autorka formu pomerne klasickej ilustrácie pre deti – samozrejme, s jej unikátnym štýlom, v spolupráci s Michalom Hvoreckým ����ich spoločnými titulmi Bratislava – Čarovná metropola, Dunaj – Magická rieka ����Maliar ����chlapec bolo evidentné, že autorka dokáže zaplniť ����naplniť obsahovo širší priestor ����že jej nie je cudzie ani výtvarné experimentovanie.

Kým dopadne šálka je vizuálne originálne uchopená, ide o akúsi koláž ����montáž štýlov ����techník, materiálov a tvarov, farieb ����prístupov. Na prvej stránke sa čitateľom predostiera mapa s konkrétnymi bodmi, kde šálka padá. Následne už máme možnosť naplno sa ponoriť do čarovného sveta – vnútorného i geografického, pretože „práve teraz niekto zhodil šálku“. Tento moment prekvapenia hrá dôležitú úlohu v celom vnímaní textu a jeho konotáciách. Reprezentuje šok, prekvapenie ����akési vytrhnutie zo zaužívaného vnímania času ����priestoru. Ak sa zameriame na detských čitateľov (predpokladám, že kniha je primárne určená im), ide o vydarenú vôdzku k otvoreniu fantázie – most k abstraktnému mysleniu. Za nesmierne prínosnú považujem skutočnosť, že k textu prislúchajúce ilustrácie ho nezobrazujú doslovne. Naopak, ponechávajú dostatok priestoru vlastnej predstavivosti, no súčasne pútavo ����jedinečne dotvárajú mikropríbeh. Asi akoby sme pri spojení ufúľaný pes ilustrovali iba odtlačok jeho labky v blate. Je to zjednodušene pomenované, ale načrtáva to autorkine umenie hrať sa na poli detskej predstavivosti. „Kým padne šálka, niekto navždy opúšťa svoj domov,“ píše sa v knihe s časovým určeným 20:22 ����lokalizáciou v Japonsku. Vlak odchádza, zhon na peróne strieda azda pokojnú chôdzu pôvabnej Japonky s dáždnikom ����majestátne chrámy v pozadí kontrastujú s kolážou kufrov naložených na cestovnom vozíku. Kto navždy opúšťa domov? Je to dievča na fotografii v zadnom vozni alebo mačka rozvaľujúca sa na batožine? Všetko je vecou našej fantázie ����hry. Aké jednoduché ����aké vzácne zároveň!