ղľáԾ
Stieg Larsson: MILLENNIUM
Muži, ktorí nenávidia ženy
Dievča, ktoré sa hralo sohňom
Bratislava, Ikar 2008, 2009. Preklad Jozef Zelizňák
O životešvédskeho spisovateľa Stiega Larssona sa toho veľa nedozvieme. Narodil sa 15. septembra 1954, zomrel na rozsiahly infarkt sotva dva mesiace po päťdesiatke 9. novembra 2004. Ten infarkt je pre neho typický – po celý relatívne krátky život totiž vášnivo bojoval proti rasizmu a pravicovému extrémizmu. Vsúvislosti stým denne čelil vyhrážkam neonacistov. Zanechal po sebe tri vtedy ešte nepublikované diely trilógie, ktorú spája názov Millennium. Všetky sa stali bestsellerom a boli ihneď preložené do viacerých jazykov.
Prvý diel Muži, ktorí nenávidia ženy, sa začína zdanlivo nepríťažlivo, všedným opisom života novinára Mikaela Blomkvista. Jeho život síce je plný zvratov, ale opisovaných stakým odstupom, že čitateľ pri prvých tridsiatich stranách zíva, pýta sa, čo tým chcel básnik riecť a číta ďalej len zo zotrvačnosti.
Priznám sa, že mňa dej vtiahol až kdesi vpolovici, najmä preto, lebo mi stále nešlo do hlavy, ako autor zlepí dohromady zdanlivo nesúvisiace dejové línie. No Muži, ktorí nenávidia ženy, rovnako ako Dievča, ktoré sa hralo sohňom, vás počas čítania naučia trpezlivosti, lebo aj keď sa niektoré kapitoly zdajú zbytočne zdĺhavé, sú opodstatnené a vo väčšine znich príde až otriasajúci záver.
Larsson je majstrom vo vykreslení charakterov. Jeho hlavné postavy Mikael a Lisbeth sú také živé a také plastické ako váš sused či bývalá spolužiačka. Larsson však okrem postáv a detektívneho príbehu vpozadí rozohráva a odhaľuje aj čierne stránky švédskej súčasnosti. Ekonomické podvody, bezúhonní právnici so skrytými sadistickými chúťkami, nevinné devy sdušou diabla, rodina svrodenou vzájomnou nenávisťou, špinavosti vpolitike, obchode, verejnom živote... Nedá sa ani vymenovať, čo všetko použil Larsson ako stavebný materiál vynikajúceho diela. Muži, ktorí nenávidia ženy, majú otvorený koniec, takže vás donútia siahnuť po ďalšom dieli, Dievča, ktoré sa hralo sohňom. Rovnaké hlavné postavy, podobné dejové súvislosti, ibaže na obzore sú ďalšie zločiny...
Vynikajúce čítanie, ktoré vás nepustí. Jediné, čo možno Larssonovi vyčítať, je rozsah diela. Vslovenskom vydaní 424, resp. 472 strán formátu takmer A 4, čiže o tretinu strany viac, ako má bežná kniha... Zamestnaný človek si musí vziať dovolenku, alebo čítať tajne vpráci pod stolom či na WC. Množstvo motívov, ktoré treba sledovať, vás núti kmaximálnej pozornosti a to popri brilantnom rozprávačstve autora nemôžete dlho vydržať. No na etapy sa ani jeden diel čítať nedá – na to sú pridobré...
A to sa už objavil aj slovenský preklad záverečnej časti Zámok, ktorý vybuchol.
Martin Grbjar
