ղľáԾ
Každý to niekedy počul. Láska je dôležitá, ale najdôležitejšie je byť dobre zabezpečený. Každý to niekedy zažil alebo odpozoroval. Milovanie pominie, dôležité je však zachovať si status. Úprimnosť je naivita, žiť čestne znamená odsúdiť sa na večné utrpenie. Vláske niet žiadnej istoty, atak jediné, čo ostáva, je privyknúť si na to pokrytectvo, za každú cenu udržať všetko – status, majetok, „rodinu“. Toľko vynaloženého úsilia, toľko pokrytectva kvôli bezpečiu – apotom sa jedného dňa aj tak všetko zrúti.
Vie otom svoje aj Claire Farelová vnovom románe francúzskej spisovateľky Karine Tuil Celkom ľudské. Emancipovaná žena svynikajúcim vzdelaním na prestížnych severoamerických univerzitách, svynikajúcim intelektuálnym rodinným zázemím, hoci emočne nestabilným, vyhlásená francúzska esejistka aspisovateľka ovplyvňujúca verejnú mienku vtémach, ktorými dnešný moderný svet žije: postavenie žien, sexuálne zneužívanie, mocenské hierarchie, utečenecká kríza – acelkom najnovšie vlna hnutia MeToo, vktorej sa problematicky bije odpor ku koloniálnemu dedičstvu a zároveňtúžba oslobodiť ženy zo sveta, kde priame alebo nepriame sexuálne podrobenie znamenalo spoločenskú normu, nástroj moci, nadvládu aj celkom obyčajnú akceptovanú zábavu.
Claire vie, že ak je onej na verejnosti známe, ako sa z toho všetkého vymanila, a ak aj iné nie, tak ona je slobodná, uznávaná amilovaná – vie, že vskutočnosti padla do rovnakej pasce ako iné ženy, ktoré radšej vmnohom ustupovali, než aby ich spoločnosť neakceptovala. Jej manželstvo so slávnou aobdivovanou novinárskou hviezdou Jeanom Farelom má na stránkach prestížnych časopisov vyzerať ako dokonalý zásah, láska hodná vzájomne sa rešpektovaných partnerov, vskutočnosti je však presne tou inštitúciou, ktorá má nedostatok citového naplnenia zachraňovať „statusom“. Vktorej sa zostáva už len pre toto jediné. Aešte zpohodlnosti, zo zvyku. Asamozrejme, kvôli teraz už dospelému synovi Alexandrovi.
Aj Alexander má našliapnuté na hviezdnu kariéru svojich rodičov: absolvent najlepších škôl, vynikajúci športovec, literárne zdatný študent píšuci oceňované úvahy o „toxickej maskulinite“, otom, či sú muži násilnícki prirodzene alebo vdôsledku kultúry, čerstvý študent na Stanfordskej univerzite, zlatá parížska mládež. Áno, vpozadí sa vie ojeho samovražedných pokusoch vdôsledku dôrazu na absolútny výkon zo strany otca, ktorý tak prehlušuje svoje komplexy z reality hanby za svoj pôvod vspoločenskej spodine; vie sa, že Alexandrovu nepokrivenú citovú úprimnosť poznačila trauma zohrdnutej lásky so staršou ženou, pretože takisto mala našliapnuté na viac ako romancu so síce elitným, no predsa zajačikom; vie sa, že ju priviedol do druhého stavu, no pre vyššie záujmy sa plodu zbavila – ako sa Alexander neskôr dozvie, pod tlakom jeho otca, dokonca pre jeho „dobro“, oktorom však vždy rozhoduje niekto iný. Spravidla otec.
Apotom je tu Mila, 18-ročné dievča zortodoxnej židovskej rodiny, dcéra muža, pre ktorého Alexandrova matka Claire konečne opustí formálne manželstvo stelevíznou hviezdou, aby konečne začala žiť. Dievča, pre ktorú je liberálny svet teoretizujúcej zlatej mládeže dokonale cudzí, sexuálna uvoľnenosť vulgárna, krásne znejúce reči orešpekte ku všetkým – kŽidom, menšinám, homosexuálom, utečencom zo Sýrie aSevernej Afriky, k ženským obetiam mužskej moci asexuálnych predátorov – len jalovým teoretizovaním rozbíjajúcom sa na obyčajnej realite: Alexander ju na jednom ztakýchto večierkov celkom sprosto znásilní. Isteže – on otom „nič nevie“, pre neho to bola „iba hra“. Situácia, aké zo žúrov predsa pozná každý. Či skôr „každá“. Ako sa stým všetkým dá vyrovnať? Ako to zvládne jeho feministická matka, jeho dokonalý otec, on sám, anajmä – čo urobí so vzťahmi, ktoré práve dostali druhú šancu nadýchnuť sa, poznanie, že svet sa neriadi len naším vlastným pohľadom na vec aže zodpovednosť za svoje konanie voči druhým nie je len teória?
Karine Tuil perspektívou viacerých členov rodiny rozohrala vôbec nie banálny príbeh intímnych príbehov, ktoré sú len mikropodobizňou širokých celospoločenských problémov; rozpráva onašom svete, vktorom máme často problém rozlišovať medzi kozmetickými zákrokmi askutočnou spoločenskou zmenou. Máloktorý príbeh zo súčasnosti je takým hlbokým obrazom kríz sveta, vktorom žijeme, odhalením ich príčin anemilosrdným pomenovaním toho, že ak má spoločnosť vplyv na človeka azodpovednosť za neho, je to aj človek – jednotlivec, kto osobným konaním určuje chod spoločnosti azbavuje ju formálnej pozlátky. Skutočne románový obraz spoločnosti, ktorá vôbec nepočíta so vzájomným rešpektom adôverou, aprincíp titulmi aoceneniami vyšperkovaného predátorstva považuje znormu, ako prežiť.
Karine Tuil: Celkom ľudské
Preklad: Beáta Panáková
Bratislava: Slovart, 2022
