ղľáԾ
Najdôležitejším podnetom pri tvorbe rozsiahleho románu Povedz slovo čisté bola pravdepodobne pre Antona Baláža chuť oboznámiť čitateľov vbeletrizovanej forme sposlednými málo známymi peripetiami života Štefana Krčméryho ako pacienta vPsychiatrickej nemocnici Philippa Pinela vPezinku od 1. februára 1949 aždo jeho smrti vroku 1955.
Dianie vrománe je však koncipované oveľa širšie. Baláž generuje text prostredníctvom objektívneho, autorského rozprávača, ale zároveň využíva texty denníkového charakteru (z denníka sekundárky), ktoré predstavujú mladú MUDr. Júliu Orlovskú. Cez jej pohľad je najvýraznejšie priblížená aj osobnosť „jej pacienta“ Štefana Krčméryho. Doktorka Júlia Orlovská sa nenápadne stáva vBalážovom texte dôležitou postavou jeho intímneho pozadia. Denníkové záznamy sú samozrejme štylizované subjektívnejšie, teda vprvej osobe. Text románu začína práve denníkovým záznamom doktorky Orlovskej zo 6. mája 1953. Evokovanie posledných rokov života Štefana Krčméryho je do veľkej miery, napriek množstvu vecných dokladov, literárnou fikciou. Ako konštatuje autor knihy, „žiadne zdravotné záznamy oŠ. Krčmérym ako pacientovi sa vPezinku nezachovali“ (s. 452), takže musel vychádzať zo sekundárnych dokumentov, najmä z dokumentov uložených vLiterárnom archíve Slovenskej národnej knižnice azo spomienok Krčméryho dcéry Jely Krčméry-Vrteľovej, prof. Jána Petríka, básnikov Ivana Kupca, Andreja Plávku ainých osobností.
Atmosféru vpsychiatrickej liečebni, ktorá je ovplyvnená dobovou politickou situáciou, prezentuje Baláž najmä prostredníctvom osudu akonania jej riaditeľa prof. MUDr. Karola Matulaya aďalších členov ústavu a taktiež osobností, ktoré sú sústavom rozličným spôsobom späté (profesor praktickej teológie Ján Petrík, literárni pracovníci, spisovatelia, ktorí prichádzajú za Krčmérym,...). Dôležitým emblémom problémovosti doby je pôsobenie sestier vincentiek, ktoré sa podarilo profesorovi Matulayovi zamestnať vústave aaspoň dočasne ubrániť pred politickým prenasledovaním komunistickým režimom.
Balážov románový text získava určitú dynamiku evokovaním ducha doby, teda spoločensko-politickej atmosféry prvej polovice 50. rokov minulého storočia. Evokovanie životných osudov Štefana Krčméryho je nedynamické. Krčméry je predstavený ako vysoko vzdelaný intelektuál acitlivý človek, ktorý sa ešte aj vposledných rokoch života dokáže zaujímať osvoje literárne dielo (občas sa aktívne zúčastňuje pri editovaní svojich vybraných spisov) asíce torzovite, ale predsa neustále prejavuje svoju myšlienkovú potenciu azorientovanosť vsvetskej, ale najmä náboženskej literatúre. Tieto dôkazy sú evidované vo forme útržkovitých zápiskov, prípadne tvorbou aspoň čiastočne ucelených textov. Vlastne všetky intelektuálne aktivity takéhoto charakteru Baláž zverejňuje vzáverečnej dokumentárnej prílohe románu. Krčméry však celkom logicky už vzhľadom na svoju chorobu nezaujíma žiadny postoj kzmenenej politickej situácii, ktorú vlastne ani nedokáže registrovať.
Baláž predstavil vo svojom románe množstvo postáv, ktoré aktívne pracovali voblasti kultúry avytvárali demokratickú atmosféru doby. Ich charakteristiky sú však statické, pretože opostavách referuje formou rozsiahlych vecných portrétov. Tieto dlhé statické charakteristiky neraz siahajú do minulosti postáv anásledne retardujú epický text románu.
Epicky dominantnou postavou textu je poslucháč Filozofickej fakulty Jakub Daňo, ktorý prišiel do Bratislavy študovať slovenčinu aliterárnu vedu. Baláž prostredníctvom tohto protagonistu evokuje študentský život asituáciu na filozofickej fakulte. Postavy študentov nie sú výrazné, sémanticky je silne zaťažená len postava Jakubovho spolužiaka Ruda Drobného, ktorého zatkne polícia za protištátnu činnosť ahrozí mu dlhoročné väzenie. Aj táto postava je však načrtnutá len kontúrovite.
Obraz študentského života na fakulte je dosť problematický a schematický. VBalážovej evokácii sa prekrýva úsilie predstaviť množstvo reálnych avzobrazovanom období na fakulte pôsobiacich pedagógov sjeho umeleckou fikciou. Pedagógov vykresľuje dosť zjednodušene snaivnou preferenciou intelektuálnej úrovne Jakuba Drobného. Interakcia medzi Jakubom apedagógmi je príliš idealizovaná a vykonštruovaná. Do popredia sa dostáva najmä Jakubov intelekt, jeho literárna rozhľadenosť. Ktovie, čo by otejto časti románu povedal napríklad zobrazený, vtedy začínajúci pedagóg, neskorší profesor, Ján Števček.
Román je azda až príliš zaľudnený množstvom reálnych osôb zoblasti literárnej vedy, redaktorov aspisovateľov. Všetky postavy sú len naznačené aneraz jednostranne stvárnené.
Intímnej línii románu nechýba ani erotika. Obsahujú ju ľúbostné epizódy Jakuba Drobného vo vzťahu kmaďarskej spolužiačke Erzsébet, veľmi tlmená erotika vo vzťahu Jakuba kbývalej sestre vincentke Lotke anapokon dosť prekvapujúce zblíženie Jakuba sdoktorkou Júliou Orlovskou. Erotika je však vtomto románe veľmi mierna.
Balážov román je pokusom oevokovanie atmosféry 50. rokov azároveň pokusom odotvorenie portrétu významného slovenského spisovateľa Štefana Krčméryho. Je však dosť problematické, akému čitateľovi je určený. Ťažko veriť, že zaujme bežného mladého čitateľa, ktorému mená konkrétnych reálnych postáv už dnes asi nič nehovoria. Taktiež mnohé alúzie na rôznorodé literárne texty, prípadne citáty zo Starého iNového zákona ale aj Novej zmluvy sú asi pre mnohých čitateľov nezrozumiteľné.
Nechajme sa však prekvapiť. Ako som naznačil, román obsahuje viac kontextov ačitateľ si môže vybrať, ktorý znich ho upúta.
Ladislav Čúzy
