��������

Nápady pre každodenný život

Judith Miller

��á����ٱ��

Praha – Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006

Publikácia v decentnej čierno-zlatej obálke priláka záujemcov o starožitný nábytok najskôr do kníhkupectva, ale neskôr určite aj do starožitníctva. Rovnako odborníkom, ako aj laikom poskytuje obrazový ����textový prehľad vývinu nábytku od roku 4000 pred n. l. až po ukážky dizajnérskych nápadov z 90. rokov minulého storočia. Samozrejme, najstaršie obdobie je zaznamenané veľmi stručne, len niekoľkými zachovanými ukážkami z egyptskej a európskej antiky či starovekej Číny. V histórii však tieto vzory viackrát ovplyvnili vývin nábytkového dizajnu, na čo autorka pri charakterizovaní jednotlivých štýlov nezabudne upozorniť. V celom texte zachytáva tému historicko-umeleckého vývinu nábytku v pomerne širokom historickom kontexte. Kapitoly zodpovedajú chronologickému členeniu vývinových etáp. Obdobie do začiatku 19. storočia zhrnula do 4 kapitol, ale nábytkovým štýlom ����slohom od 19. storočia sa venuje samozrejme oveľa podrobnejšie, primerane množstvu zachovaných originálnych kusov nábytku. Viaceré vývinové etapy nemožno striktne vymedziť presným letopočtom, súbežne sa vyvíjajú ����existujú napríklad anglické hnutie ,,umenie ����remeslá“ so secesiou, ktorú v medzivojnovom období vystrieda art deco takisto súbežný sloh s modernizmom. Druhú polovicu 20. storočia charakterizujú už názvy dvoch kapitol: Optimizmus ����blahobyt 1945 – 1970 ����Postmoderna ����súčasnosť od roku 1970. Autorka nás zoznamuje s históriou európskeho, amerického ����japonského nábytku pomocou ukážok na 3000 farebných fotografiách. Čitateľ získa prehľad nielen o vývine tvarov, používaných materiáloch, remeselných postupoch ����technológiách, ale zoznámi sa aj s osudmi ����inšpiratívnymi myšlienkami najznámejších tvorcov. Za prelom vo výrobe nábytku autorka pokladá vydávanie katalógov modelového nábytku – priekopníckym dielom bol Katalóg pre gentlemanov ����stolárov z roku 1754 od Thomasa Chippendala. Samostatná kapitola predstavuje remeselnú dokonalosť ����technickú invenčnosť komerčne najúspešnejšieho stolára 18. storočia Davida Röntgena. Jeho nábytkom si zariadili komnaty Katarína Veľká, pruský kráľ Friedrich Wilhelm, Mária Antoinetta aj Ľudovít XVI., ktorý mu udelil titul Ébeniste-mécanicien  du Roi et de la Reine (Kráľov ����Kráľovnin umelecký stolár-mechanik). Ďalší prelom v nábytkárskej histórii zaznamenal zakladateľ dynastie Thonetovcov – Michael Thonet (1796 – 1871) objavením pomerne jednoduchej technológie ohýbania dreva. Spolu so svojimi piatimi synmi založil roku 1853 podnik Gebrüder Thonet ����továreň vo Viedni začala vyrábať nábytok, ktorý sa dal posielať zabalený v plochých balíkoch do celého sveta. Rodinná súdržnosť ����tradícia stála aj pri zrode talianskeho povojnového designu. Traja synovia milánskeho architekta Castiglioni – Livio, Pier Giacomo ����Achille sa stali dominantnými osobnosťami designu, ktorého typickými znakmi sú provokujúci dôvtip ����racionálny prístup k funkčnosti. Najstarší z bratov Livio stál roku 1939 pri zrode bakelitového rádia.

Publikácia zaujímavým vyrozprávaním dejín jednej časti úžitkového umenia a vynikajúcim grafickým spracovaním ponúka čitateľom nový pohľad na veci, ktoré nás denne obklopujú.

–bá��–