ղľáԾ
Prekladateľka aslovakistka Mónica Sanchéz Presa predstavila zaujímavú publikáciu, vktorej mapuje cesty slovenskej literatúry vŠpanielsku od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Ide ozaujímavý počin, pretože španielska anajmä hispanoamerická literatúra nie je pre slovenského čitateľa celkom neznáma, kontakt s našou literatúrou je však pre Španielov napriek mnohým snahám ešte stále veľmi obmedzený. Autorka nám tak umožňuje nahliadnuť do recepcie prekladov slovenských umeleckých textov vŠpanielsku aprispieť kdiskusii oďalších možnostiach šírenia našej literatúry v zahraničí.
Hneď vúvodných kapitolách Sanchéz Presa identifikuje viacero problémov (geografickú vzdialenosť, obmedzené politické akultúrne vzťahy medzi Španielskom aČeskoslovenskom či predstavu onepotrebnosti prekladu ztzv. malých literatúr), ktoré vminulosti viedli ktomu, že história prekladu arecepcie slovenskej umeleckej literatúry siaha až do prvej polovice minulého storočia. Jej rozvoj nastal krátko po tom, ako Španielsko aČeskoslovensko nadviazalo diplomatické styky. Knadväzovaniu literárnych kontaktov medzi Slovenskom aŠpanielskom vo veľkej miere prispel slovenský lektorát vMadride zriadený na Univerzite Complutense a rovnako aj snahy vynikajúcich slovenských prekladateľov ašpanielskych slovakistov (Salustio Alvarado, Renáta Bojničanová, Alejandro Hermida de Blas, Bohdan Ulašin a i.), vďaka čomu podľa Mónicy Sanchéz Presa vsúčasnosti evidujeme v Španielsku viac ako 30 vydaných knižných titulov našich autorov aniekoľko časopiseckých textov. Zaujímavý je najmä bilingválny preklad novely Rysavá jalovica M. Kukučína, ktorý pre španielskych študentov slovakistiky pripravila R. Bojničanová a S. Alvarado. Snahy prekladateľov a podpora slovenských kultúrnych inštitúcií však do intenzívnejšieho a systematického záujmu o slovenskú literatúru nevyvrcholili a po ukončení činnosti lektorátu v Madride je záujem o slovenskú literatúru zo strany španielskych vydavateľov minimálny.
Spomedzi prekladaných autorov ma zaujal výber, ktorý sa prekladatelia rozhodli predstaviť španielskemu čitateľovi. Popri mnohých reprezentatívnych básnikoch našej literatúry, ktorých výber zpoézie vyšiel v Španielsku časopisecky (Rúfus, Stacho, Válek, Strážay ai.), súčasnú poéziu zmladšej generácie zastupuje len K. Kucbelová aP. Bilý, ktorých básne vyšli vkrajine knižne. Okrem toho súčasnú slovenskú poéziu – azda nie veľmi šťastne – reprezentujú najmä časopisecké výbery ztvorby J. Zambora a M. Richtera. Neviem, podľa akého kritéria prekladatelia postupovali, ale myslím, že by bolo vhodnejšie preložiť básne autorov, ktorých poézia nachádza väčší ohlas v slovenskej literárnej kritike a u čitateľov. Zprózy okrem starších prekladov znemčiny (L. Mňačko), Sanchéz Presa spomína preklady J. Jesenského, P. Dobšinského, P. Pišťanka aR. Slobodu. Súčasnú slovenskú prózu reprezentuje kniha M. Vadasa Úٱ aJ. Beňovej Plán odprevádzania, ktorý sa podľa autorky publikácie stretol s priaznivým ohlasom ušpanielskej literárnej kritiky (s. 67).
Vsnahe oprezentáciu slovenskej literatúry vinej krajine môže byť jedným zrozhodujúcich faktorov úspech určitého textu inde vzahraničí. Vsúčasnosti vidíme, že tvorba mnohých našich autorov sa stretá vo svete s pozitívnymi reakciami, čoho dôsledkom je opakovaný záujem zahraničných vydavateľstiev oich texty. Preto je podľa mňa potrebné venovať prekladateľskú pozornosť práve tvorbe týchto autorov.
Mónica Sanchéz Presa: Slovenská literatúra vŠpanielsku
Bratislava: Anapress, 2020
