ղľáԾ
Odpad a láska
Milan Kolcun: Najnovší hriech, Prešov, United Partners 2009
Milan Kolcun, ktorý sa živí ako certifikovaný turistický sprievodca mestom Košice, žal úspechy najmä knihou Potulky mestom Košice, prekladmi zo španielčiny (ovláda však sedem jazykov), ako vtipný glosátor velektronických médiách aprejavil sa aj ako básnik v knižke Hore bez - názvu.
V „minirománe“ Najnovší hriech sčasti reklamne autor provokuje už na obálke, keď výrazným typom písma uvádza 100000 výtlačkov apod tým menej zreteľne doplní: „sa ztejto knihy nikdy nepredá“. Dva druhy písma sa napokon striedajú aj vdiele. Kým hlavný text rozpráva príbeh istého L. K. oceste kúspechu a hľadaní lásky - poznámkový text zas prináša uvažovania T. X., ktorý túži napísať román, miniromán, opohnútkach k písaniu, forme aobsahu diela. Oba tieto prvky sú zväčša meditatívne, ich ustavičným hromadením vzniká dojem hudobného frázovania. L. K., protagonista minirománu, sa stáva významným aktivistom za životné prostredie. Nečudo, že vzávere mu konzum zastupujúce spoločnosti akorporácie idú po virtuálnom ireálnom krku. Trochu futuristicky ladený, postmoderne bezvýchodiskový príbeh obsahuje množstvo autorových narážok na vlastné skúsenosti, pre dosiahnutie plnokrvnosti je však príliš pochmúrny. Ani náznak vtipu, ešte aj radosť je pomenovaná sterilnými odbornými výrazmi. Obávam sa, že ľudstvo, ktoré by malo pochopiť hrozbu zavalenia dennodenne produkovaným odpadom, pochopí len zmŕtvolnenú vážnosť, vžiadnej pasáži niet skutočného nadchnutia sa pre život, pre potešenie zreality. Samozrejme, ak má byť hriechom žiť svoj život prirodzene, je vspoločnosti niečo choré, avšak výjav zhubného bujnenia nie je tým pravým orechovým pre rôznorodú čitateľskú verejnosť, možno akurát zaujme odborníkov či rozhľadených laikov. Vtomto zmysle preto má Milan Kolcun pravdu, zjeho minirománu sa zrejme 100000 výtlačkov nikdy nepredá. Žeby teda mal futurológ Kolcun pravdu vo všetkom? Aj so svetom, vktorom sa miešajú odpad aláska, ale skutočnej lásky nikdy nie je dosť, aby zamedzila katastrofe zodpadnenia? Popisnosť anie rozprávačstvo miniromán nezachraňujú od hriechu hromadenia slov, ospravedlňujúco pôsobí iba impulz, ktorý bol motívom napísania knihy, aimpulz ako posolstvo pre trpezlivého čitateľa. Myšlienok na citovanie (takzvaných jednoznačných životných právd) je neúrekom, ale otázne je, či znich poskladaný miniromán, možno nazvať príťažlivo funkčným. Ale nakoniec prečo nie? Hriešnosť vždy budí záujem.
Michal Schuster
