ղľáԾ
Bernhard Schlink: á
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. Preklad Ladislav Šimon
Po mediálne známom ʰčíٲčDZ, ktorý sa vUSA zaradil medzi bestsellery, no inde vyvolal vášnivé diskusie ooriginalite autorovej inšpirácie, prináša Vydavateľstvo Slovart na náš knižný trh preklad najnovšieho diela Bernharda Schlinka á. Otom, že Schlink zo slávy svojho ʰčíٲč ťaží dodnes, svedčí záujem nielen čitateľov, ale aj literárnej kritiky ojeho poslednú knihu. Do akej miery si á túto pozornosť zaslúži? Podľa šablóny Odysey, prapríbehu všetkých ľudských návratov, sa odohrávajú dobrodružstvá, úniky inávraty hlavného protagonistu Petra Debauera. Ten vyrastá vpovojnovom Nemecku bez otca len so svojouťažko pracujúcou mamou, ktorá syna každé leto posiela na prázdniny ksvokrovcom do Švajčiarska. Petrovi starí rodičia po večeroch redigujú Romány pre potešenie adobrú zábavu a nepotrebné hárky skorektúrami nechávajú vnukovi na písanie podpodmienkou, že romány nebude čítať. Hneď pri prvom neuposlúchnutí však natrafí na román onávrate nemeckého vojaka zo sibírskeho zajatia do rodného mesta, ktorého opis je Petrovi veľmi známy. Oživenie formy sa Schlink snaží dosiahnuť zabudovaním úryvkov nájdeného románu do samotného textu, vkladá tak fikciu do fikcie, no vytvára dokumentárny dojem. Pátranie po záhadnom autorovi románu asúčasné hľadanie pravdy osvojom otcovi sa stmelia dovedna, keď Peter vďaka mnohým niekedy až vykonštruovane pôsobiacim náhodám pochopí, že ide ojednu atú istú osobu. Zároveň sa odkrýva nová tematická rovina diela zistením, že Petrov otec bol vyznávač fašistickej ideológie, ktorý po vojne podľa potreby spolu sidentitami mení ipolitické kabáty. Tak ako vpredošlých Schlinkových románoch, zohráva itu vyrovnávanie sa snacistickou minulosťou kľúčovú úlohu, pričom hlavná postava rieši dilemu, ako sa knej akjej verejnému odhaleniu postaviť. Napriek riziku, že odchodom do zahraničia ohrozí svoj nádejný ľúbostný vzťah, pokračuje Peter v svojom pátraní vNew Yorku, kde už Schlink proti sebe nestavia len postavy otca asyna, ale konfrontuje aj dve protichodné životné presvedčenia pretavené do definícií spravodlivosti, dobra azla. Podľa Petra musí byť spravodlivosť uplatňovaná nezávisle od toho, či vyhovuje danej spoločenskej situácii, je teda nemenná aobjektívna. Jeho otec, úspešný teoretik práva, naopak tvrdí, že „na zle je dobré to, že zlo sa môže postaviť do služieb dobra“ atým ospravedlňuje izločiny nacistického režimu asvoju vlastnú minulosť. Zo sprvoti pôvabne jednoduchého prerozprávania jedného detstva sa postupne vykľuje otcovsko-synovská dráma , na ktorú sa naviaže morálny konflikt. To všetko sa Schlink snaží spojiť tým, že udalosti vPetrovom živote prirovnáva kdeju Odysei. Na svojej plavbe však Peter niekoľkokrát uviazne v záplave neprehľadných epizód, falošných stôp aiprávnicko-filozofických úvah, asním, žiaľ, ičitateľ, ktorý možno pocíti túžbu prelistovať pár strán dozadu alebo dopredu. Aj čitateľovu cestu románom sem-tam spomalia redakčné chyby, ktoré sa do textu pravdepodobne vkradli pre nutnú rýchlosť práce vo vydavateľstvách. Napriek tomu je však preklad veľmi čítavý, adekvátny ajazykovo zaujímavý. Tak ako aj pôvodný názov Heimkehr naznačuje, skrýva sa za Petrovým návratom do minulosti asnahou vyrovnať sa sňou vprvom radehľadanie svojho „ja“ askutočného domova.. Práve to nám Schlink pripomína aponúka podnety na zamyslenie sa, kde sme doma a kam nielen vspoločnosti, ale aj našom osobnom živote patríme.
Zuzana Zeleňáková
